rozhovory

Martin Stempel: najlepšie sa nepredáva, ale sťahuje.

11. 02. 2010 11:20

V rámci (až príliš dlho) pripravovanej série rozhovorov vám postupne prinesieme zaujímavé informácie o fungovaní pre zatiaľ malých nezávislých hudobných vydavateľstiev z československého kultúrneho priestoru, neskôr aj s veľkými hráčmi a ak všetko pôjde podľa plánov, nie sú vylúčené ani rozhovory s podobnými organizáciami pôsobiacimi však za veľkou mlákou, čím pochopiteľne nemyslíme Zemplínsku šíravu. Trojkou nech je Martin Stempel z Wagon records..

MO:    V čom presne spočíva nezávislosť nezávislého vydavateľa? Aký je najväčší rozdiel oproti veľkým nadnárodným vydavateľom?

MS:        Asi v slobode rozhodovania na základe osobného vkusu navzdory ekonomickým dopadom.

MO:    Pri akej príležitosti a kedy vznikla myšlienka založiť nezávislé vydavateľstvo Wagon records? Akými hudobnými žánrami ste sa chceli primárne zaoberať a akým ste sa začali venovať priebežne?

MS:    Myšlienka prišla so štvrtým albumom Le Payaco. Práve kvôli peripetiám s tzv. veľkými vydavateľmi. Sľuby, žvásty a stále tí istí zabetónovaní lokálni truhlíci a vševedkovia. Pôvodný plán bol vydávať vlastné albumy, potom sa to rozšírilo aj na iné kapely. Žánre neriešim.

MO:    S akými očakávaniami bol Wagon records založený? Naplnili sa? Je tento druh činnosti zárukou aspoň slušného zárobku na žitie slušného usporiadaného života? Z čoho plynie najviac príjmov pre vydavateľa?

MS:    Založený bol s očakávaním absolútneho prehľadu nad svojimi vecami, čo sa aj splnilo.
Môže to viesť k slušnému zárobku ale aj nemusí. Záleží na okolnostiach. Ja som momentálne v pozícii charitatívnej organizácie, keďže generovanie zisku na základe predaja CD je v súčasnosti značne „pošetilá“ predstava.

MO:    Ako reálne vyzerá vzťah nezávislého vydavateľa a kapiel pod ním vydávajúcich? Ktorá bola prvá kapela, ktorá pod vami vydala album?

MS:    Vzťahy sú v podstate kamarátske. Prvé bolo Le Payaco – Všetko sa dá zjesť.

MO:    Ako sa dostávate k novým kapelám? Stačí ísť na ich koncert a ak sa vám to páči dohodnete sa s nimi, podpíšete zmluvu a už vydávajú pod značkou Wagon records?

MS:    Áno. Alebo ma oslovia, alebo ich niekde vidím hrať. Potom sa porozprávame a ide sa ďalej..

MO:    Koľko predaných albumov sa dá v prípade nezávislého vydavateľstva považovať už za úspech? Ktorá vaša kapela sa najlepšie predáva?

MS:    Úspech sú vyrovnané náklady. Momentálne sa najlepšie nepredáva, ale sťahuje.

MO:    O čo všetko sa treba z pohľadu nezávislého vydavateľa starať? Pokrývate celý proces nahrávania albumu, jeho vydanie a rovnako aj distribúciu s následným koncertným turné?

MS: Tiež záleží od dohody. V poslednej dobe už len vydanie a distribúciu, keďže vydavateľstvo a aj hudba ako taká sú síce ušľachtilé, ale predsa len nákladné koníčky, a tak teda pekne od 9 do 18 zarezávam v práci mimo hudobnú oblasť. Voľný čas je teda veľmi vzácny.

MO:    Ako k vám pristupujú kluby v Čechách a na Slovensku? Je v tomto vzťahu cítiť vývoj pozitívnym smerom? Je ťažké pretlačiť nejakú kapelu aj mimo Československého kultúrneho priestoru?

MS:    Kluby pristupujú poväčšinou systémom príďte zahrať za vstupné. Česť výnimkám. Ono je to vpodstate spravodlivé ak by fungovalo všetko okolo, lenže nefunguje.

Mimo CZ/SK sa dá koncertovať. Chce to aj šťastie, ale to vyplýva z viery, vytrvalosti a „celého“ človeka bez ďalších záväzkov, schopného vyhľadať a následne komunikovať so správnymi ľudmi, bookingovými agentúrami a podobne. Ďalším predpokladom je, že kapela musí byť schopná bez reptania vyraziť kedykoľvek a kamkoľvek. A samozrejme dobre hrať. Splniť tieto podmienky, hlavne v prípade tzv. slovenskej nezávislej scény, kde väčšina muzikantov podobne ako ja pracuje v rôznych zamestnaniach nie je vôbec jednoduché. Ale dá sa to. Poznám také kapely.

MO:    Ako k spolupráci s vami pristupujú vaše kapely. Stalo sa už, že ste museli spoluprácu s nejakou kapelou ukončiť, lebo skrátka neplnila dohodnuté termíny?

MS:        Nemusel. Ani oni nič nemusia. Prístup je rôzny, každému sa sem tam podarí niečo vyviesť, ale ako som už povedal, máme voľné vzťahy založené na vzájomnej dôvere a všetci to robíme viac menej pre radosť. Každý je svojej hudby pánom a nemá zmysel niekoho k niečomu nútiť proti jeho vôli.

MO:    Veľa sa v súčasnosti polemizuje o formáte vydávania hudby v budúcnosti, o tom že CD je mŕtve atď. Čo si o tejto téme myslíte v Wagon records, kam to celé smeruje?

MS:    CD pomaly ale isto skapíňa. Pomaly ale isto sa vracajú staré dobré LP. Budúcnosť je samozrejme web. Myslím, že vydavateľstvá budú časom zbytočné. Som za downloading, ale bolo by vhodné, aby si ľudia uvedomili, že štúdio, čas a dokonca ani chleba sa z rapidshare stiahnuť nedajú. Ideálne by bolo podporovať kapely tým, že budete sťahovať z ich stránok, potom kliknete na ikonku DONATE a zaplatíte koľko uznáte za vhodné. Napríklad za posledné Diego – keby každý čo si stiahol album zaplatil hoci len jedno euro, náklady by boli vyrovnané, dokonca i na nové struny by zostalo. Hneď by bolo veselšie.

Momentálne to však vyzerá skôr na tieto možnosti:

-    pekne na mobil v skúšobni a šup s tým von ako štýlovým undergroundovým lo-fi úmyslom, alebo
-    mať v kapele dieťa z dobrej rodiny, prípadne vlastníka prosperujúcej firmy, čo zaplatí štúdio, klip, turné a všetky tie roztopašnosti, alebo
-    prihlásiť sa na Eurovíziu, alebo poslať si niekoľko tisíc sms do Slávika. Potom sa vám konečne začnú venovať médiá, chňapnú po vás veľké vydavateľstvá a máte vymaľované, alebo
-    každý si môže vybrať svoju cestu, to je fajn. Niekedy som optimista.

MO:    Ďakujem za rozhovor.

reklama

hodnotenie:

priemerné hodnotenie:
3.2

späť

Diskusia k článku (1)