rozhovory

Lushlife: ľudia sú otvorenejší v tejto časti Európy ako kdekoľvek inde na svete

foto: http://www.myspace.com/lushlifemedia

04. 02. 2010 10:34

Za názvom Lushlife hľadajte američana s indickými koreňmi a menom Raj Haldar. Okrem toho, že vie zahrať na väčšinu toho, čo si bežne vybavíme pod pojmom hudobný nástroj, dokáže aj mladícku lásku k hip-hopu dopĺňať výberovými indie prvkami. Jeho hip-hopový prejav inšpirovaný zvukom východného pobrežia deväťdesiatich rokov je len doplnkom k pesničkovej dokonalosti a nie tým jediným čo ponúka.

MO:    Tvoja hudba sa môže vo všeobecnosti označiť ako hip-hop. Okrem toho, že si človek vzdelaný v hraní na rôzne hudobné nástroje, by ma skôr zaujímalo, ako si sa vlastne dostal k hip-hopu ako takému? Začínal Lushlife niekde na freestylových battloch?

RH:    Nie nikdy som nerobil freestyle, ale aj napriek tomu sa považujem za pravého old-school fanúšika hip-hopu. Tento žáner som začal počúvať keď som mal desať rokov, takže to bolo okolo roku 1990. Vyrastal som v New Jersey a zamiloval som do hip-hopu presne vtedy, keď ľudia ako NAS tvorili jeho zlatú éru. Moja mama mi každý deň nechávala päť dolárov na jedlo v škole, ale ja som radšej nejedol, len aby som si mohol kúpiť ďalší vinyl.

MO:    Čiže si freestyle vlastne ani nikdy neskúšal?

RH:    Neskúšal, ale nemám pocit, že by to prípadne mohlo predstavovať nejaký problém. Z môjho pohľadu je oveľa dôležitejšie tvoriť texty radšej dlhšie na úkor ich vyššej kvality, ako len na rýchlo niečo nadpájať. Moje vlastné texty a prípadný freestyle sú pre mňa dve úplne odlišné veci. Keby robím freestyle tak je to len niečo v štýle, že ja som Lushlife a robím toto a tamto, ale keď píšem text na skladbu môžem doňho vložiť moje osobné pocity a to je rozhodne viac.

MO:    Kde radšej nahrávaš svoje albumy? V normálnom profesionálnom štúdiu, alebo máš niečo ako svoje vlastné domáce štúdio?

RH:    Je to mix obidvoch priestorov. Všetka kreatívna práca vzniká na treťom poschodí môjho domu vo Philadelphii.

MO:    Čiže asi ťažko môže niekto označiť Lushlife za undergroundový hip-hop, keďže veci vznikajú tri poschodia nad zemou...(smiech)

RH:    Áno, to by bolo možné asi len ťažko (smiech). Prostredie, v ktorom tvorím má krásny výhľad skrz obrovské okná na celé mesto. Veľmi ma to inšpiruje. Pokiaľ však chcem, aby album mal presvedčivejší profesionálny zvuk potrebujem to ísť nahrať do skutočného štúdia. Vlastne všetko okrem vokálov si predpripravím u seba doma a potom to nahrám nahotovo v normálnom štúdiu.

MO:    Odkiaľ pochádza názov tvojho druhého albumu Cassette City? Si fanúšikom týchto starých kaziet? Keď sa človek pozrie na obal albumu s predznačenými čiarami na zahnutie do tvaru obalu pre kazetu vyzerá to, že by si mohol byť...

RH:    V súčasnej dobe mi to už skôr jedno, lebo plus mínus som hlavne DJ a teda používam vinylové nosiče, ale keď sa vrátim v myšlienkach do svojich detských čias tak kazety mali u mňa svoje pevné miesto. Názov je spomienkou na moje detstvo, vďaka ktorému som sa postupne prepracoval až k tomu čo robím v súčasnosti. Všetky kazety, ktoré som mal v rokoch 1989 až 1996 ma veľmi ovplyvnili.

MO:    Keďže sú tvoje skladby do veľkej miery postavené na vrstvení jednoduchých motívov hraných na rôznych nástrojoch je možno povedať, ktorý z nich musí byť nahraný ako prvý, aby ďalej mohla vzniknúť celá skladba, alebo je to skôr rôzne v závislosti od konkrétnej skladby?

RH:    Niekedy robím skladby tak, že začínam pianom, ale väčšinou nové skladby začínajú elektronickým beatom, samplami a potom okolo toho vystavám ostatné nástroje. Počas štúdia kompozície skladby na vysokej škole som dal dokopy niekoľko kamarátov, ktorý mi pomáhajú nahrať sláky. Úplne najdôležitejšie je, že chcem hlavne znieť ako pravý hip-hop. To, že k tomu pridávam veľké množstvo menej obvyklých nástrojov neznamená, že chcem upriamiť pozornosť najmä týmto smerom.

MO:    Na Cassette City sa dá počuť veľké množstvo samplov z rôznych starých filmov a podobných záležitostí. Sú fanúšik filmu? Sú sample priamo z filmov, ktoré si videl a páčili sa ti?

RH:    Určite je všetko napojené na niečo čo sa mi nejakým spôsobom páči. Veľa samplov beriem z dokumentu o grafity Style Wars. Keď som vyrastal nezaujímal som sa len o hip-hop, ale aj o balík pričlenených vecí ako grafity, break dance...a aj keď som žiadnu z týchto vecí nerobil ja sám, mám ich veľmi rád. Na druhej strane sám nemám rád hip-hopové albumy, ktoré používajú veľa rozprávaných samplov z filmov. Je veľmi ťažké vhodne umiestniť sampel a myslím, že práve na Cassette City sa mi to podarilo.

MO:    Nedávno si rozbehol projekt nazvaný Leisure Class/Stick-up Kids, čo je vlastne možnosť robiť remixy skladieb z albumu Cassette City všetkým, ktorý by sa chceli zapojiť. Projekt má byť ukončený EPčkou s tým najlepším. Na kedy je naplánované vydanie?

RH:    Prvotný nápad celého projektu vychádzal z toho, že mám veľmi rád indie scénu. Chcel som dať možnosť niekoľkým mojím obľúbeným kapelám, aby urobili remixy. Do toho sa však stalo, že mi rôzni ľudia sami od seba poslali doteraz asi sto remixov. Teraz čakáme do leta a potom vydáme EPčku s tým najlepším. Medzičasom pôjde von ešte niekoľko remixov, ktoré budú práve od oslovených kapiel ako napríklad Broken Social Scene, MADRID, Gentle Friendly, Dntel...snahou je mať čo najrozdielnejšie prístupy k tvorbe.

MO:    Už si rozmýšľal o čom by mohol byť ďalší album Lushlife?

RH:    Stále robím na niečom novom, ale v poslednej dobe som sa hlavne zameriaval na nahrávanie niektorých nástrojov pre potreby albumu od rapera Jay Electronica, ktorý je aktuálne mojím najobľúbenejším interpretom. Pred asi piatimi rokmi som takmer prestal počúvať rapovú hudbu, ale keď som počul jeho album pred dvoma rokmi opäť ma to vtiahlo. Ďalej som spravil niekoľko remixov pre švédsku kapelu JJ, ale to zas nemá nič spoločné s hip-hopom. Je to čistý indie rock. Na Cassette City som robil nepretržite dva roky a teraz som s albumom na turné. Ešte stále nemám pocit, či skôr potrebu tvoriť niečo nové. Na nových veciach nezačnem robiť pred rokom 2011.

MO:    Vydanie Cassette City sprevádzali nejasné správy o tom, že na albume sa objaví aj spevák Vampire Weekend Ezra Koenig, ale nikde som nenašiel naozaj potvrdenú informáciu. Hosťuje teda Ezra Koenig na albume Cassette City?

RH:    Veci sa majú tak, že Ezra je môj veľmi dobrý kamarát z mladších čias. Stalo sa to, že my sme síce plánovali spoluprácu na Cassette City, dokonca sme už mali pripravené všetky promomateriály propagujúce túto spoluprácu, ale on musel ísť na turné. Keď sa vrátil bol som na turné zas ja a tak sme sa znovu minuli. Skladbu sme tým pádom zatiaľ nenahrali. Problém nastal v momente, kedy sme museli stiahnuť asi tak 15 000 bookletov kde už bolo predtlačené, že je to v spolupráci s Vampire Weekend, o ktorých predtlačení som samozrejme vôbec nevedel. Myslím, že tento rok budem robiť aj nejaké remixy skladieb z nového albumu Vampire Weekend Contra.

MO:    Keby tú skladbu môžete ísť nahrávať hneď teraz, akú by mala podobu? Bola by viac gitarovejšia v štýle Vampire Weekend?

RD:    Myslím, že by som sa snažil skôr vytlačiť Ezra z jeho prirodzenej pozície rockového speváka. Určite by som nechcel, aby to znelo ako Vampire Weekend.

MO:    Ako dôležité je pre mladé americké kapely hrať turné v Európe? Mám pocit, že za posledné roky sa veľa v tomto smere zlepšilo...

RD:    Hral som teraz v Paríži, Berlíne, Londýne, kde bolo veľa ľudí, ale mám oveľa lepší pocit z vášho, alebo českého prostredia. Ste oveľa viac punkovejší, odviazanejší v konečnom dôsledku prístupnejší. Dokonca si myslím, že vám tu aj celkom dobre fungujú promo akcie. Všade kde prídem je dosť veľa ľudí, poznajú konkrétne skladby, ľudia sú oveľa otvorenejší v tejto časti Európy ako kdekoľvek inde na svete.

MO:    Na albume Cassette City si sa podieľal ako autor skladieb, producent a nahral si väčšinu nástrojov sám. Vieš si však predstaviť, že by niektorú z týchto činností robil niekto iný miesto teba? Napríklad nahrať demá a ponúknuť ich nejakému producentovi? Ako to vlastne bolo v prípade prvého albumu Order Of Operations z roku 2006?

RD:    Aj na prvom albume som robil všetko sám, ale tam to bolo viac len o elektronickom podklade a nič zložitého sa nevytváralo. Na Cassette City je neporovnateľne viac nástrojov. Pri nahrávaní som samozrejme spolupracoval s niekoľkými štúdiovými technikmi, ale potom som prišiel k tomu, že neviem oddeliť seba ako rapera od producenta a producenta od technika atď. Pokiaľ budem robiť hip-hop tak myslím, že to bude stále len o mne. Ak sa však v budúcnosti rozhodne skúsiť aj niečo iné, nemám nič proti tomu fungovať vo forme kapely, alebo si prizvať producenta.

MO:    Ďakujem za rozhovor.

MO

reklama

hodnotenie:

priemerné hodnotenie:
2.9

späť

Diskusia k článku (0)