rozhovory

Lublau už nie sú kapela Millasa Groove

foto: Michal Petriľák

27. 09. 2010 16:09

Lublau začiatkom týždňa prišli s novým počinom Revolúcia. Kapela zmenila systém práce v písaní skladieb a počuť to. Pod autorstvom je preto logicky podpísaná celá kapela. Názov albumu v sebe neskrýva rebelstvo, či snahu zmeniť svet. Revolúcia sa udiala v kapele. Presne o tom rozpráva v nasledujúcich riadkoch spevák, gitarista a textár Millas Groove.

EK:    Tým, že si prvý album skladal sám a tento druhý už spoločne celá kapela, dalo sa očakávať, že ako líder, resp. výhradný autor predošlého albumu Hádanka, sa k tomu môžeš postaviť dvojako. Buď odmietavo alebo to prijmeš. Čo ťa presvedčilo o tom, že to funguje a teraz nenadávaš?

MG:    Kapela funguje do veľkej miery ako vzťah. A takisto ako vo vzťahu je aj v kapele dôležité, aby tam bola láska, rešpekt a úcta. Ak človek dokáže fungovať s ďalšími ľuďmi, nás je päť, učí sa stále niečo nové, robí aj chyby, ale keď sa učí na takomto kolektíve a vie, že všetci chalani závisia na ňom a naopak, naučí sa do života veľmi dôležitú vec a to, ako tolerovať, rešpektovať, vážiť si, mať rád, počúvať a kedy čo povedať. To je dôležité.

EK:    Keď spätne počúvaš skladby z albumu Revolúcia, vidíš v nich tieto veci?

MG:    Veľa vecí dopadlo presne tak, že človek netušil, kam ho zavedú. V súvislosti s tým, sa mi páči prístup Shiny, ktorá v živote hľadá znamenia a necháva sa nimi viesť. Tie znamenia cítiť aj v našich pesničkách a človek si ich vie vysvetliť, pretože si pamätá na proces, ako niečo vzniklo a rozmýšľa nad tým, keby sa to vtedy nestalo, vyzeralo /znelo/ by to inak. Všetko so všetkým súvisí.

EK:    Ako hodnotíš zo svojho pohľadu váš nový počin?

MG:    Človek by mal byť k sebe úprimný. Keď je úprimný v hudbe, tak svoju hudbu dokáže počúvať. Naopak veľa interpretov svoju hudbu počúvať nedokáže. A ja sa im nečudujem, pretože mám tiež problém počúvať ich skladby (smiech). Ak hudbu robíš tak, že pustíš von to, čomu stopercentne veríš a urobíš hudbu, akú by si chcel počuť, si potom schopný počúvať aj svoje pesničky a tešíš sa z nich, pretože rozprávajú o tebe samom. Kto nám piatim je bližší ako my piati? Ako člen kapely musíš mať práve toto v sebe vysporiadané. Vtedy si úprimný k sebe aj svojmu okoliu. Vtedy máš potešenie zo svojej hudby a dokážeš ju počúvať dvakrát, stokrát, miliónkrát. Mne sa náš album páči, pretože sme si ho vytvorili tak, ako sme chceli.

EK:    Do textov ti opäť nikto nekecal a mám pocit, že zvyšok kapely sa do ich písania nehrnie. Navyše texty sú jedným z najsilnejších elementov kapely Lublau.

MG:    Ďakujem. (dlhá odmlka) Texty sú sranda vec. Nikto nevysvetlí odkiaľ a ako prichádzajú. Mám tu so sebou malý zápisník. Na jednu stranu sa toho veľa nezmestí, ale stačí mi to na zachytávanie námetov. Napríklad tu je taká blbosť: „Celý večer ti kukám na riť a pijem vodku. V tomto rýme chýba dať už len bodku.“ Krátke verše. Sú to momenty, ktoré človek zažíva. Buď si ich všimne a spracuje ich, alebo si ich nevšimne vôbec. Ak sa človek potrebuje s niečím vyrovnať, písaním sa mu utriedia myšlienky, dá ich na papier a sám si odpovie. Často krát sa však stane, že niekomu inému odpovie ináč ako by odpovedal sebe. A to je najväčšia pecka. Ak text odflákneš, vyjde ti z toho paškvil. Uprednostňujem skôr, keď riadky dávajú zmysel nielen prvý s druhým atď., ale ak spolu súvisia kombinácie rôznych riadkov. Nepárne spolu dávajú jeden zmysel, párne zas iný. Keď súvisí každý riadok s každým, vtesnáš na malé miesto oveľa viac.

EK:    Ako sa pozeráš na úvodnú Jednoduché je, ktorú ste takpovediac vynovili?

MG:    Chalani ma prehovorili, aby sme ju nahrali ešte raz. Hrávali sme ju spoločne aj na koncertoch a išlo z nej niečo iné, ako z verzie na mojej prvej sólovke. Tá pesnička je pekná. Fakt. Má iskru otázky, či je to naozaj tak, ako spievam. Mám rád otázky a hlavne tie, na ktoré neexistuje jedna správna odpoveď. Prečo to teda nedať na začiatok albumu? V prvej verzii hrala sólo na flaute Sisa Michalidesová a teraz to sólo hrá Igor na gitare. Poňal ho úplne inak a znie to krásne. Som rád, že tam je a dostane sa aj k novému publiku, ktoré moju sólovku nepočulo.

EK:    Mám pocit, že kompozične náročnejšie skladby ako Čaj Mätový dávajú tušiť, kam sa Lublau posunie ako celok.

MG:    Neviem či to môžeš vytušiť, pretože ani my sami dobre nevieme, kam ideme (smiech). Čaj mätový bol prvou kompozíciou, ktorú sme pre nový album zložili. Vznikla z jamovania. Za oknom skúšobne stála stará cigánka a kričala, že nedobre spievame (smiech). Z toho vznikol verš Za oknom susedia, čo so mnou susedia, zhovárajú sa. To už tam stál aj jej manžel. My sme jamovali, zaspieval som to a hurá. Chalani raz meškali na skúšku, čo ma dosť naštvalo, pretože sa ani neozvali, tak som to dal do textu. Kto ma prečo, ako veľmi, vytočí a rupnú mi nervy, budem mať stále svoj, čajíček pre pokoj. Ináč ten čaj naozaj existuje. V Ľubovni máme čajovňu, kde si občas dávam mätový čaj, ktorý obsahuje ešte iné bylinky a je pri ňom napísané, že upokojuje nervy. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že naozaj funguje. Odporúčam presne tak, ako aj náš nový album. (smiech)