news (5)

téma (1)

Good Fancy - ukážky z debutového albumu!
od: Good Fancy

Good Fancy - OJMS Duchonka 2011
od: Good Fancy

Norah Jones - Sinkin Soon
od: Osôbka

Demi Lovato - La La Land
od: Osa

Good Fancy - Promo
od: Good Fancy

Clubber In The House
od: ThomasDeXter

Alicia Keys
od: Osôbka

ALEXANDROVCI European tour 2012

kúpiť

27. 05. 2012

- DOXXbet aréna Žilina - Žilina

ALEXANDROVCI European tour 2012

kúpiť

29. 05. 2012

- Mestská športová hala Prešov, Prešov

ALEXANDROVCI European tour 2012

kúpiť

30. 05. 2012

- Aréna Brezno, Brezno

Majk Spirit
Nový človek

HURTS
HAPPINESS

PERRI, CHRISTINA
LOVESTRONG

rozhovory

Kolowrat: Stáva sa z nás „gitarová“ kapela

foto: Ondrej Koščík

11. 02. 2011 11:25

Košická kapela Kolowrat sa vďaka dvojici albumov plných nezameniteľných melódií a jemne mätúceho vokálu poľahky zapísala do širšieho povedomia pričom je jasné, že ak niekto dokáže písať takéto nepodliezavo pútavé melódie, nezáleží celkom na tom, v akom stave je jeho vokálny prejav. Každopádne hodiny spevu sú pre Rasťa Rusnáka stále na mieste.

MO:    Čítal som v rámci prípravy na tento rozhovor niekoľko iných interview s vami a napadlo mi, nie je to únavné odpovedať na tie isté otázky dookola?

RR:    Cha... trefa do čierneho.

MO:    Už si niekedy niekomu na nejakú konkrétnu otázku aj neodpovedal, alebo len s tým, že na toto už si mnoho krát odpovedal predtým?

RR:    Nedávno, pri jednom z posledných rozhovorov som na otázku odpovedal spôsobom, že som na ňu už viac krát odpovedal a že sa na ňu nedá odpovedať inak, ako to už bolo raz povedané, takže namiesto novej odpovede dávam citáciu starej odpovede a cez úvodzovky som to pripojil. Odpoveď ale vyšla bez toho môjho komentára a ja som, priznám sa, zanedbal autorizáciu, takže to zostalo tak.

MO:    Vzhľadom napríklad na silnú repetetívnosť otázok v akom stave je myslíš niečo čo by sa mohlo nazývať slovenská hudobná publicistika?

RR:   No myslím, že to nikdy nebolo veľmi ružové. Pamätám sa na 90-te roky, keď som v každom čísle českého Rock & Popu vždy najprv nalistoval recenzie chlapíka menom Nanoru a potom som šiel po ďalších veciach, rozlišoval som mená autorov a vedel som, ktorý z nich mi dá viac a ktorý menej. Malo to svoj charakter, farbu a chuť. Boli to ľudia na svojom mieste. Na Slovensku po niečom takom nebol ani náznak. S nástupom internetu sa tieto veci dajú robiť i na kolene a môže to robiť prakticky ktokoľvek, čo vôbec nie je na škodu, lebo sa objavia noví ľudia, z ktorých sa dá vyselektovať kvalita. Len neviem či tu je nejaká platforma, na ktorej by niekto vedel oddeliť zrno od pliev a tým dobrým žurnalistom ponúknuť spoluprácu. Už to veľmi nesledujem. Ale práve v súvislosti s tým, čo tu riešime ohľadom našich interview mi viac krát napadlo, prečo si nedajú tí ľudia trochu viac práce a neprečítajú si predchádzajúce rozhovory, aby sa nepýtali to isté. Doba je rýchla a ľudia nemajú čas ani na poctivú prípravu. A potom ma napadlo, my máme niekoľko rozhovorov za rok, ale čo napríklad taká Jana Kirschner, tá musí plakať...

MO:    Ako vnímate recenzie na vaše albumy a rôzne prirovnania, ktoré sa v nich vyskytujú? Dokáže vás kritika posunúť ďalej?

RR:    Recenzie na oba naše albumy boli vo veľkej väčšine pozitívne, to sa prijíma ľahko. Kritika sa ku nám dostávala vždy skôr z druhej ruky. Náš postoj bol vždy skôr taký, že sme sa nestarali, čo kto hovorí a robili si svoje. Inštrumentálne a vokálne nekvality sme si vždy dobre uvedomovali aj sami a vedeli, že v tomto smere je u nás postup vpred možný len v pomalom, dlhodobom procese. Naopak o piesňach samotných sme nikdy nemali pochybnosti a to bol asi dôvod, prečo sme kritiku až tak neprežívali.

MO:    Nie je škoda toho, že akordeón vypadol z vašej zostavy? Čím v nových skladbách nahrádzate jeho party?

RR:    Jasné že je to škoda. Akordeón aj Bohuš nám chýbajú, v niektorých piesňach to ani nejde plnohodnotne nahradiť. Ale Bohuš sa rozhodol odísť a my sme sa zas rozhodli pokračovať ďalej s tým čo máme a nepokúšať sa tú stratu krkolomne nahrádzať niekým iným. Väčšinu jeho partov nejakým spôsobom absorboval do svojej gitary Pajky.

MO:    Akým smerom sa vlastne po strate tak zaujímavého nástroja ubral spôsob akým tvoríte skladby?

RR:    Na tvorbu samotnú to až taký vplyv podľa mňa nemá. Vidieť to až pri výsledných „aranžoch“ tých piesní. Ťažisko sa presunulo už len na gitary, takže sa z nás stáva vlastne „gitarová“ kapela. Asi je ešte trochu skoro pomenovávať naše ďalšie smerovanie, sami v tom ešte nemáme úplne jasno. Ale dôležité je, že sa nemení pocit, že s tým čo príde sa budeme vedieť vysporiadať tak, aby sme s tým boli spokojní.

MO:    Ako veľmi je aktuálna téma tretieho albumu? Predpokladám, že spolupráca so Slnko Records bude asi pokračovať, ale je možné očakávať aj nejaké zásadné zmeny smerovania?

RR:    Aktuálna je len do tej miery, že ju nespúšťame z mysle ako prirodzený cieľ, ku ktorému smerujeme a chceme dospieť. Ale zatiaľ toho materiálu nie je dostatok a plánovať sa to nedá, piesne vznikajú iba pomaly. K smerovaniu som sa už vyjadril... nevieme, ale ani sa nebojíme. Slnku samozrejme chceme zostať verní.

MO:    Po melodickej stránke ste bez pochyby jednou z najsviežejšie pôsobiacich slovenských kapiel, no trochu horšie je to s privyknutím si na tvoj vokálny prejav. Každopádne medzi albumami je v tomto smere vidieť veľký posun k lepšiemu. Ešte stále chodíš na hodiny spevu?

RR:    Áno chodím. Ten posun cítim aj ja a je mi jasné, že moja učiteľka spevu má na tom veľký podiel a že bez ďalšieho cvičenia to nemôže napredovať. Zo začiatku som ten spev bral živelne a nepremýšľal som nad tým, či je niečo zle. Bolo to dané aj tým, že som sám seba nikdy nevnímal ako speváka, ale ako interpreta svojich textov. S tým, ako som si postupne uvedomoval, že hranica akceptácie môjho vokálneho prejavu je pomerne nízka, chcel som sa posunúť aspoň do tej miery, aby to na ľudí nepôsobilo rušivo. Už intonujem o dosť lepšie, aj keď rezervy stále sú. A keď hráme pár dní po sebe a človek po koncerte posedí a čo to popije, na druhý deň je to hneď cítiť a výkon je slabší. Ja sa však takto starať o hlas nedokážem, lebo ak by som si mal po koncerte odoprieť rozhovor s ľuďmi, ktorých som napríklad pol roka nevidel len preto, aby som na druhý deň spieval lepšie, cítil by som sa čudne... to dôležité je predsa pokecať s tými ľuďmi.

MO:    Poznal tvoj učiteľ spevu vašu kapelu? Ako bol on sám spokojný s tvojím progresom?

RR:    Vie, že existujeme a má i oba naše albumy. Či si ich vypočula viac ako raz, na to by som ale nevsádzal. V tomto sme každý niekde inde. Ona nepríde na náš koncert a ja zas nevystúpim na školskom koncerte, aj keby som mal to talianske baroko zocvičené na jednotku, čo si navzájom rešpektujeme. Pre mňa je dôležité, že som mal v tomto prípade šťastie na „človeka na svojom mieste“. V tom čo robí je fakt dobrá a to dáva šancu napredovať aj takému polenu ako som ja.

MO:    Na záver, celkom by ma zaujímalo v akom rozsahu sa pohybujú vaše hudobné inšpirácie. Predpokladám, že zoznam je určite obsiahli, ale skús napríklad pomenovať tie, dajme tomu najvýznamnejšie mená...alebo možno aj niečo úplne súčastné?

RR:    Môžem ti napísať len pár mien z toho čo počúvam a mám rád. A každý z nás by mohol dať svoj zoznam a asi by sa tam veľa mien neopakovalo. Či nás tá hudba i inšpiruje to si netrúfam tvrdiť. Tak napríklad Wilco, Eels, Badly Drawn Boy, Band of Horses, Bright Eyes, Turin Brakes, výborný album majú vonku Arcade Fire..., zo starých bardov napríklad Tom Petty, toho som vždy miloval, pred krátkym časom som úplne prepadol Kate Bush - sám to nechápem, ale neviem si pomôcť , i Nick Cave je stále veľký frajer.

MO:    Ďakujem za rozhovor.

reklama

hodnotenie:

priemerné hodnotenie:
2.1

späť

Diskusia k článku (0)