rozhovory

Xindl X: Humor je skryté nešťastie

19. 03. 2010 09:22

Hovorí sa o ňom ako o raperovi s gitarou. Jeho texty sú napriek humoru krutou obžalobou spoločnosti v ktorej žijeme. Spieva o sexe a absencii lásky, prázdnych životoch a tendencii vypĺňať ich nezmyslami. Vtipný, ironický, útočný, bez servítky pred ústami. Xindl X.

Eses: Raper s gitarou. Je to presné označenie?

Xindl X: Samozrejme, žiadne označenie nie je úplne presné. Žiadnych pár slov nevyjadrí, čo je tá ktorá hudba zač. Na to si ju človek musí sám vypočuť, ale vždy sú dobré aspoň nejaké škatuľky, aby človek vedel na čo vlastne ide. V mojej hudbe je veľa rapu a často vystupujem len s gitarou alebo s gitarou a basou a je to postavené na akustickej základni, takže to možno trošku napovie, čo je to zač. Ale rap sám o sebe ešte nie je hudobný štýl, je to len spôsob spevu. A to sa asi nedá úplne vtesnať do škatuľky.

Eses: Tú škatuľku si, pokiaľ viem, vytvoril sám, nie?

Xindl X: Nie úplne. Raz to o mne napísali na serveri bandzone a tak som to začal používať, pretože mi prišlo, že zo všetkých týchto nevýstižných škatuliek je táto ešte asi najlepšia.

Eses: A existuje ešte nejaká výstižnejšia?

Xindl X: Ja. Ale na druhej strane, táto mi celkom vyhovuje. A načo byť úplne konkrétny? To by potom zmizol moment prekvapenia.

Eses: Kto ťa počúva? Poznáš svojich poslucháčov?

Xindl X: Mám pocit, že moji poslucháči sú dosť rôznorodí. Sú to ľudia od dosť nízkeho veku až po pomerne vysoký. Mladšia generácia poznala dve pesničky z rádia a potom si to stiahli na internete, alebo ma našli na Facebooku. A staršia generácia sa ku mne dostala cez folk, ktorým som začínal. Neviem samozrejme, koľko poslucháčov naozaj počúva texty a venuje pozornosť tomu, o čom tie pesničky naozaj sú a koľko ich vníma len skrz rádiovú tlačenku.

Eses: Je to naozaj celé také zlé ako spievaš?

Xindl X: Ešte horšie. No fakt, ja si nerobím srandu. Ja sa pritom iba tak tvárim, aby to nevyzeralo tak tragicky.

Eses: Takže tá naštvanosť nie je vtip?

Xindl X: Vtipy si človek robí zvyčajne z vecí, s ktorými nie je veľmi schopný niečo robiť. Tak si z nich aspoň robí srandu.

Eses: Niečo v zmysle, že moderný humor je skryté nešťastie?

Xindl X: Myslím, že všetok humor je skryté nešťastie. Akurát, že kedysi si ľudia robili srandu viac z iných ako zo seba. Ja si robím srandu z toho, čo sa deje v mojom najbližšom okolí a z toho, čo sa deje mne.

Eses: Sám si svoju hudbu nazval moralizujúcou. Osobne síce súhlasím, ale nestretávaš sa s protichodnými reakciami, ktoré kritizujú tvoj slovník alebo dôraz na sex?

Xindl X: Je to trošku bizarné. Ja si myslím, že svojou hudbou podporujem kresťanské hodnoty. Pritom z cirkevných radov sú také hlasy „hlavne nehrajte tú pesničku Anděl“ a pritom tá pesnička poukazuje na vytrácanie morálnych hodnôt. Takže je to také trošku zvláštne, že práve tí ľudia, ktorých ja obhajujem majú potrebu moralizovať.

Eses: Keď som na teba po prvý raz narazila tak som mala pocit, že texty sú ako vystrihnuté slogany z reklám, neskôr som zistila, že si vyštudovaný scenárista a istú dobu si sa pracoval v reklamných agentúrach. Je ešte niečo, čo má alebo malo na tvoju tvorbu vplyv?

Xindl X: Tieto veci sú veľmi previazané. Samozrejme, niečo je slobodná tvorba a niečo tvorba na zákazku. Ale keď sa v týchto veciach začne človek pohybovať, používa rovnaké mechanizmy. Zaujímavé bolo obdobie keď som robil scenár k seriálu Comeback. Bola to zábavná práca, ale v momente keď išlo do tuhého, tak tam boli dosť veľké nervy. To som si zažil asi najkrízovejšie obdobie, čo bolo pre texty asi tiež dosť inšpiratívne.

Eses: Tvoja hudba je na tenkej hranici medzi komerciou a alternatívou. Kam by si ju zaradil ty?

Xindl X: Myslím, že to čo je komercia a čo je alternatíva nevytvára tvorca, to vytvárajú tí, ktorí pesničku vysielajú a počúvajú. Ja som v Čechách začal ako alternatíva a teraz mám pocit, že som komercia. A to bez toho, aby akokoľvek zmenila hudba alebo jej prezentácia.

Eses: Poznáš slovenskú hudobnú scénu?

Xindl X: Veľmi nie. Ono to do Čiech veľmi nedorazí. Jasné, človek pozná No name, Pehu a Elán, ale to by som veľmi slovenskou scénou nenazýval, lebo to by malo byť niečo, čo práve teraz vzniká. Pri hip-hope toho ešte prelezie viac, ale... Zaujal ma napríklad Peťo Tázok o ktorom som vedel a potom som sa s ním stretol na Koncerte pre všímavých. Teraz spolu skúšame napísať cez internet nejakú pesničku, tak uvidím, čo z toho bude.

Eses: Keď sme pri tých spoluprácach. Pre skupinu Kryštof si napísal pesničku DigiHrách, ktorá vyšla na ich novom albume. Aké sú na ňu reakcie?

Xindl X: Nenapísal som vyslovene pesničku, napísal som text na už hotovú melódiu, čo je pre mňa dosť nezvyk, lebo väčšinu svojich vecí píšem tak, že najskôr ide text a až potom melódiu. Na druhej strane je to celkom inšpirujúce, keď to ide naopak. A reakcie sú dosť rozpačité. Teda, keď sme vystupovali s Kryštofom, tak ľudia na túto vec dosť reagovali, ale predtým sa do nej kritiky dosť obuli. Richard Krajčo mi vravel, že sme asi zaťali do živého, lebo je to taká kritika života v kocke a asi to ľudí dosť naštvalo.

Eses: Druhý album?

Xindl X: Druhý album je v stave, že máme napísané pesničky, jednu máme nahranú a teraz v marci by sme mali nahrávať základy ďalších šiestich.

Eses: Aký bude tematicky?

Xindl X: Veľmi podobný ako predchádzajúci. Obúvam sa zas do tém spoločenskej kritiky a spoločenskej sebakritiky, ale je tam predsa len trošku širší záber. Prvý singel by mal byť o McDonaldizácii medziľudských vzťahov – pieseň Láska v housce. Ale určite pestrejší bude hudobne pestrejší. Je tam viac spievaných vecí a v aranžmánoch si chceme robiť výlety aj inam, než čo zvládneme hrávať naživo. Mal by tam byť napríklad sláčikové kvarteto alebo nejaké sample.