profily

The Smashing Pumpkins – génius Billy Corgan a jeho support team

29. 11. 2011 11:17

Na pomer toho, koľko málo ľudí The Smashing Pumpkins na našom území pozná a toho, akú významnú úlohu pre svetovú alternatívnu gitarovú hudbu posledných dvadsiatich rokov kapela zohrala, je možné prehlásiť: skúste, neprehlúpite!

Zdanlivo už od roku 1988 za všetkým stojí Billy Corgan. Autorsky, vokálne, inštrumentálne a textársky určite áno, ale z dlhodobého hľadiska sa rozhodne ukázalo, že na to, aby tento génius aj "géniusil", je potrebné vytvoriť medzi ním a ostatnými zúčastnenými to správne pnutie. Ale čo, dám to na plno. Ak chcete robiť s Corganom, musíte byť v prvom rade tolerantnejší ako zhulený liberál a tiež nie je zlé, ak sa voláte James Iha (gitara, vokály), Jimmy Chamberlin (bicie), D'arcy Wretzky (basa). A hoci by ste už v súčasnosti neboli v kapele, stále by ste mohli tvrdiť, že ste sa zúčastnili toho najlepšieho v rozmedzí rokov 1991 až 2000.

Prvé veľké sklamanie pre menovaných nastalo v momente, ako sa Corgan rozhodol, že všetky nástroje na debute Gish (1991) nahrá sám a zvyšku skladby ich len predstavil. Osobné sklamanie je v tieni vedľajšieho príbehu v prípade producenta. Tým nebol nikto iný ako Butch Vig, ktorý v rovnakom čase produkoval aj slávny Nevermind, pričom nie je nutné pripomínať, ktorý sa preslávil viac. Nech sa v tom čase Corgan dištancoval od grungeového boomu koľko chcel, bez neho by s druhým albumom Siamese Dream (1993) prerazili len ťažko.

Je ľahké a pohodlné si tekvice z tohto obdobia pamätať ako gitarovú kapelu plnú nekompromisných, miestami až metalovejších postupov a to nielen kvôli následnému výberu b-strán Pisces Iscariot (1994). Zvuková dravosť hrala v každom prípade svoju pevnú úlohu, ale z historického hľadiska ostáva nespochybniteľným, že aj na nasledujúcom dvojalbume Mellon Collie And The Infinite Sadness (1995) boli najlepšie tie skladby, ktoré nechali vyniknúť skôr popovejšiu a melodickejšiu tvár pána domáceho. Skutočné a nesmierne ľúbivé zárezy s názvami Tonight, Tonight, Bullet With Butterfly Wings či 1979 získali rokmi jednoznačne štatút alternatívnych šlágrov.

Koketovanie s elektronikou, ktoré predchádzalo štvrtému albumu Adore (1998) sa na ňom v konečnom dôsledku síce prejavilo síce o kúsok menej ako všetky vtedajšie kritiky svorne hlásali, ale kapele rozhodne pomohlo posunúť svoje snaženie. Polemizovanie bokom. Faktom zostáva, že Adore je z pohľadu fanúšika najznámejší album, pod aký sa The Smashing Pumpkins hrdo podpísali. Na prvé počutie epické dielo s jasnými vrcholmi ako Ava Adore, Perfect, Appels + Oranjes či podľa toho kto odpovedá, nech je niekoľko slovným zhrnutím podstaty. Všetko pokračuje v nezmenenej kvalite ešte raz na Machina/The Machines of God (2000), ktorý tvorí pomyselný vrchol subjektívnych predstáv a to hlavne vďaka ich najlepšej skladbe vôbec Stand Inside Your Love.

Nasledovné obdobia boli poznačené nezhodami vedúcimi k rozpadu kapely. Logicky prišli nejaké tie sólové albumy, neustále obvinenia a pokus obnoviť The Smashing Pumpkins, ktoré zo stola zmietlo zamietavé stanovisko pôvodného gitaristu a basáčky. Až v roku 2007 konečne vychádza prvý album po siedmych rokoch Zeitgeist. Darmo sa ale budeme do pŕs búchať, keď je zjavné, že aj tento génius vybledol a zovšednel.

Ak kdekoľvek narazíte na výberovku The Smashing Pumpkins uvedomte si, že lepšiu príležitosť ako mať zrazu na jednom CDčku zmapovanú podstatnú časť gitarovej alternatívnej hudby deväťdesiatich rokov mať nebude. Môže sa však aj stať, že vás zláka na začiatok budúceho roka ohlásený album Oceania (2012), len tam poprosím opatrne. Nie pre istotu. Proste len tak.

MO

reklama

hodnotenie:

priemerné hodnotenie:
3

späť

Diskusia k článku (0)