profily

Summer Camp – optimizmus letných táborov

22. 12. 2011 15:03

Áno, už to počujem. Profil skupiny, ktorá má len jeden album? Iste, lepšie sa píše o skupinách, ktoré toho nahrali a vydali viac, na druhej strane nejde o kvantitu ale o kvalitu. Joy Division by o tom vedeli povedať svoje.

Nie, nebojte sa, nebudem prirovnávať indie „nováčikov“ k legende akou boli Joy Division. Čo ako je mi skupina optimistických deciek sympatická, do krajností zachádzať nebudem. Opusťme teda upletenú obrátku a poďme k veci. Summer Camp je síce skupina neveľká čo do počtu vydaných albumov, rozhodne však zaujímavá svojou tvorbou a svojim príbehom. Skupinu tvorí dvojica. Jeremy Warmsley a Elizabeth Sankey. On schopný hudobník, ona schopná speváčka a hudobná publicistka. Keď hovoríme schopný hudobník, myslíme tým naozaj hudobník. Jeremy solóvo vydal dva albumy, vďaka ktorým platí za celkom výraznú osobnosť britskej folkovej scény. A keď hovoríme publicistka myslíme tým naozaj publicistka. Jej články ste mohli čítať aj v Britskom magazíne NME, čo už nie je zanedbateľný plátok. Napriek tomu, že Elizabeth sa pravdepodobne pozná s viacerými redaktormi a mohla si tak zabezpečiť parádnu reklamu pre svoj projekt, s Jeremym sa rozhodli dať veciam skôr partizánsky charakter. Na My Space si vytvorili profil, dodali pár akože informácii a čakali čo sa bude diať. Odozva neprišla z NME, ale z nováčikov objavujúceho Transparent, kde neznáma kapela fakt zarezonovala. Ešte rok sa obom darilo fungovať ako neznáma kapela, ktorá len kde tu hodí no stránku novú pesničku, ale keď prišlo treba koncertovať, veci sa zvrtli.

Údajne aj blízky priatelia zostali v šoku. Tak či tak, Jeremy a Elizabeth vedeli čo robia a robili to dobre. Napokon, tajomstvo sa vlastne stalo polovicou ich úspechu. Tou druhou je pochopiteľne hudba. A v čom je vlastne Summer Camp taký dobrý? Sami sa nazývajú alt.pop 21.storočia. Táto úsmevná definícia však neodráža to, že ich hudbe počujete retro zvuk šesťdesiatych rokov s výpadmi k osemdesiatkovému synthpopu. Kde tu drsný elektronický základ je všemožne zjemnený hravým pískaním, dvojhlasmi zbormi, lo-fi feelingom a predovšetkým základným popový motívom pesničiek. Vo všetkých dvanástich skladbách je skrátka počuť ona radosť zo života, naivný optimizmus.

Debut Welcome To Condale vyšiel prednedávnom a stretol sa viac menej pozitívnymi reakciami. Skóre, ktoré mu vypočítala stránka Metacritic dosahuje 70 percent. Pozitívne a realisticky sme ho hodnotili aj my, keď sme v recenzii upozorňovali na nedostatok presahov v hudbe, ktorá sa tak trochu zasekáva v sebe samej. Ak však hľadáte trochu pohody v predvianočnom zhone. Summer Camp sú pre vás ako stvorení.

reklama

hodnotenie:

priemerné hodnotenie:
3

späť

Diskusia k článku (0)