news
rozhovory
Pišta Vandal: Mojou úchylkou sú spevy východnej liturgie
Pred osemnástimi rokmi vznikla na Slovensku kapela, ktorú už teraz pozná každý fanúšik tvrdej hudby. Zostava Čad sa síce od roku 1994 poriadne premiešala, avšak jej zakladajúci člen Štefan Chrappa, svoju heavy lásku opustiť nemieni. Pištu som stretla pri predstavovaní jeho kníh Havinkovo Hovienko a Prdiaci Prales pred niekoľkými rokmi. Pozitívna energia, ktorú neváha rozdávať, rovnako ako svoje cdčka a knihy, však zostáva aj dlho potom. Rozprávali sme sa o tom, prečo sa nechal vyhodiť zo ZUŠ-ky, o jeho prezývkach, ale aj o tom, čo odrádza ľudí od tvrdej muziky.
KJ: Založil si kapelu Vandali aj kapelu Čad, prečo dva projekty?
P: Kapela Čad vznikla ešte v roku 1994. To sme boli ešte úplní ucháni. Mal som štrnásť rokov a chceli sme hrať taký štýl, aký hrala Nirvana. Ale keď človek nevie na nič hrať, je to ťažké. Ja som sa síce na základnej učil hrať na klavíry. Odtiaľ ma ale úspešne po šiestich rokoch vyhodili.
KJ: Prečo?
P: Strašne som to nenávidel a nejak mi to nešlo. Prežíval som tam taký „učiteľský fašizmus“, že všetko musí byť podľa predstáv vyučujúceho. Tie učiteľky boli v pohode, ale neviem či mali rady deti.
KJ: Wau, zo Základnej Umeleckej Školy sa málokomu podarí vyletieť...
P: Moja mama bola učiteľkou hudobnej na našej základnej škole, takže to bola strašná hanba. Odišla na dva týždne do školy v prírode a šesť rokov, ktoré som študoval, som behom tých dvoch týždňov kompletne zničil. Za tie dva týždne ma vyhodili. Robil som aj také, že som si schoval noty do rukáva a hovoril som, že som si ich zabudol, aby som ich doma vytiahol z tašky a tváril sa, že som ich v ľudovke mal.
KJ: Vráťme sa ale naspäť k tvojim kapelám...
P: No, v kapele sa pomenili ľudia. Niekto chcel slávu, niekto peniaze. V ’98 prišla hrať na basu moja segra Baška, v 2004 Valér a vtedy sme len tak zo srandy spravili aj Vandalov. Tejto kapele sa paradoxne začalo dariť lepšie než Čadu, lebo je to prístupnejšia hudba. Odohrali sme nejaké koncerty, ale žiadna sláva. Je to trochu úchylné, tak ako chodiť na ryby a nič nechytiť. Kto to vydrží?
KJ: Ako to, že Čad, napriek tomu, že sa mu darilo menej, vydržal tak dlho?
P: Nechcem, aby to vyznelo ako póza, ale pre mňa je to hudba, ktorú musíš robiť a ktorej sa nemôžeš vzdať, lebo je vysoko návyková. Je to strašne očistné. Som v kontakte aj s kapelami iných žánrov. Oni však všetci hrávali light, tým pádom to nemalo taký katarzný rozmer, ako má táto naša extrémna hudba.
KJ: Bolo pre vás tohtoročné Radio_Head Awards prekvapením? Čakali ste, že vyhráte?
P: Práveže nie. Bolo to veľmi milé a navyše ja som bol vždy toho názoru, že všetky súťaže, vrátane tomboly na svadbe, sú podfuk. Myslel som si, že ich nemôžem nikdy vyhrať a keď sa navyše hlasuje, nie je tam žiadna transparentnosť. Tu sme si povedali, že si nepošleme ani jeden hlas. Na čo budeme s niekým súperiť takýmto spôsobom? Nakoniec sme vyhrali. Konečne sme po osemnástich rokoch, takpovediac, vytiahli rybu z jazierka.
KJ: Máte teraz viac ponúk na hranie, ako predtým?
P: Hrávame pravidelne, no neroztrhlo sa žiadne vrece s ponukami, pretože tak to na Slovensku nechodí. Ale tým, že za nás hlasovali ľudia a tí tvoria fanziny, internetové stránky, organizujú koncerty po garážach, tak nás volajú viac. Naše heslo je nehrať nikde, kde nás nezavolajú. Pretože keď nás pozvú, vtedy im na nás naozaj záleží. Lebo keď sa iba niekam natlačíme, sú z toho trapasy.
KJ: Dávaš si rôzne prezývky spájajúce sa s tvojimi kapelami, prečo?
P: Najradšej by som sa volal Pišta Vandal, to mi je najbližšie. Ale ako pedagóg som ako Dr. Vandal nemohol vystupovať. Ako redaktor verejnoprávneho média, je to tiež neprípustné. Aj tieto pseudonymy sú oslobodzujúce. Celé je to veľmi nezáväzné. Stále som to ja a síce to nie je prevlek, ale je to iná časť osobnosti, ktorá je pod pseudonymom ešte neviazanejšia. So svojím menom nie som veľmi stotožnený, dokonca sa ma raz jeden kamarát spýtal, prečo som si vybral taký srandovný pseudonym Chrappa.
KJ: Komentáre pod vašimi videami na internete sú veľmi pozitívne a ľudia a zvlášť teba ľudia berú ako takého skutočného lídra a veľmi s tebou sympatizujú...
P: Je to veľmi milé, ale na druhej strane je to aj záväzné. Tá scéna je síce malá, ale je tam dosť ľudí, takže človek si musí dávať dosť pozor. Myslím to tak, že napríklad keď idem v aute a niekto mi vletí do cesty a začnem sa rozčuľovať , je neskôr veľmi trápne, ak zistím, že to bol náš fanúšik. Potom je to strašne trápne, lebo sa to tak vôbec nemuselo riešiť.
KJ: Prečo je na Slovensku tak málo kapiel hrajúcich tvrdšiu muziku?
P: Na povrchu to možno tak vyzerá, že sme jediná kapela hrajúca tvrdý hardcore. Na Slovensku má však extrémna hudba dlhú tradíciu. Je ale iná ako v Čechách. Česi majú aj mainstreamovú metalovú scénu. Taký Kabát vypredáva štadióny a metaloví muzikanti sú tam rešpektovaní. U nás panuje presvedčenie, že ak hráš metal, tak si šlemrák.
KJ: Mnohí ľudia by si podobnú hudbu radi vypočuli, ale niečo ich odrádza. Čo to podľa teba je?
P: Forma, ktorou sa prezentuje táto hudba je extrémna a kontroverzná. Provokuje malomeštiakov. Využíva rôzne klišé, ako roztrhnuté telá, čertov, satanov. Zobrazuje temnotu. Ja to vnímam ako formu protestu. A presne toto ľudí odrádza. Ľudia sa boja. Bežný človek nepotrebuje mať nejakého ďábla na obrázku a počúvať rachot. Na druhej strane muzikanti, ktorí to hrajú si z toho robia srandu, aj keď sú aj takí, ktorí to berú vážne, napríklad praktikujú satanizmus a podobne. To ale podľa mňa v deväťdesiatych rokoch vymrelo.
KJ: Ty si na jednej strane redaktor v náboženskej relácii, na strane druhej hráš hudbu, ktorá úplne nekorešponduje s tvojím presvedčením Kresťana Katolíka. Nebije sa to?
P: Vo mne sa to vôbec nebije. Bije sa to v mojom okolí a to je najhoršie. Práve kvôli týmto rozporom, ktoré môžu pochopiť len ľudia, ktorí sú rozhľadení a otvorení. A tých je veľmi málo, a preto tým upätým prekážam. Človek si musí žiť sám za seba a prebrať za seba zodpovednosť. Vo svojom živote potrebujem mať slobodou a tú mi dáva aj táto hudba.
KJ: Akú hudbu ešte počúvaš?
P: Počúvam takúto tvrdú muziku, ale veľa kapiel je na jedno kopyto. Keď je toho veľa rovnakého, tak ma to nebaví. Ale to je zo všetkým tak. Mám rád veci, ktoré človeka nakopnú a ťahajú dopredu. Takisto mám rád slovenskú populárnu pieseň - Krajíčka, Duchoňa. Samozrejme aj rockové veci. Okrem tohto všetkého mám veľmi rád ľudovky. Tie sú krásne. Páčia sa mi najmä goralské, liptovské. Čo je ale moja úchylka, sú spevy východnej liturgie.
kj
reklama
späť
ďalšie rozhovory
rozhovory
Esben And The Witch: Indie rock je nuda, nemá srdce
31. 05. 2013 16:56 - Britská kapela Esben And The Witch vydala, po úspešnom debute Violet Cries, v januári.. viac
rozhovory
Nvmeri – Živiť sa hudbou? Museli by sme predať 30 krát viac albumov.
21. 05. 2013 10:35 - The Uniques sa premenovali na Nvmeri a len nedávno vydali svoj rovnomenný debut. Hudobne je to.. viac
rozhovory
PURIST – konkurencia núti človeka posúvať sa v pred
17. 04. 2013 13:08 - Začínajúcu a v Bratislave lokalizovanú kapelu PURIST tvorí talentovaná trojica Juraj Peták.. viac
rozhovory
Lyrik: Takto by mal vyzerať slovenský pop
28. 03. 2013 12:23 - V skupine Zlokot sa zišli talentovaní hudobníci, ktorí nech ich cena RHA „Nováčik roka“.. viac
rozhovory
Chiki Liki Tu-a – Prežili by sme aj v rádiu Lumen
12. 03. 2013 19:38 - Prešovská kapela Chiki Liki Tu-a odohrá na konci marca 2013 už svoj tisíci koncert. Za.. viac
rozhovory
Foolk - Moja hudba sú mikropríbehy
18. 02. 2013 16:41 - Vlaste ono tam toho elektronického experimentovania až tak veľa nie je. Najskôr som si myslel,.. viac
rozhovory
Mike Lark – doma nie je nikto prorokom
06. 02. 2013 15:55 - Po ukončení projektu Dynamo Team mal Štofo dve možnosti. Buď znova oživiť nostalgický.. viac
rozhovory
Vec – chuť fanúšikov podporiť svojho obľúbeného interpreta rastie
15. 01. 2013 11:03 - Prirodzený talent je skvelý základ. Vlastne tá najlepšia vec. Fanúšik (hoci bežne.. viac
rozhovory
Zrní – raz vypredáme Carnegie Hall
22. 11. 2012 15:17 - Žiadny domáci, cháp český, alebo slovenský album som za posledných niekoľko rokov.. viac
rozhovory
Rara Avis – na Marylina Mansona sa tu podobajú iné kapely
29. 10. 2012 15:31 - Kapele Rara Avis patrí ospravedlnenie za to, že som nebol schopný tento rozhovor od mája tohto.. viac