rozhovory

Peter Björn and John: Zjavne vykrádame seba samých

12. 07. 2011 09:45

Nepremeškajte prvý rozhovor so švédskymi Peter Bjorn and John, v našom prípade zastúpených Björnom Yttlingom (basgitara, klávesy, vokály), v ktorom sa názov ich najznámejšej skladby Young Folks vôbec nespomenie. Však, ale pískajte si pokojne ďalej.

MO:    Na tomto turné ste len traja, ale je to spôsobené asi aj tým, že nový album Gimme Some má skôr gitarový zvuk. Koncertovali ste v minulosti aj vo väčšom počte?

BY:    Keď sme vydali náš prvý album, mali sme so sebou aj extra človeka, čo hral na klávesy, ale časom sme sa ho zbavili. Bolo oveľa ľahšie improvizovať pri hre v trojici. Len basa, bicie a gitara. V trojici koncertujeme od roku 2005.

MO:    Niekde si povedal, že Gimme Some ste nahrali skôr gitarovo, lebo ste chceli preniesť energiu zo živého hrania na štúdiová album. Bol to jediný dôvod prečo je album naozaj neporovnateľne gitarovejší?

BY:    Ja osobne si myslím, že je veľmi ťažké preniesť akýmkoľvek spôsobom energiu zo živého hrania na štúdiový album. Je to niečo úplne odlišné. Gimme Some je niečo, ako keby si bol s nami troma zavretý v jednej izbe a počúval nás hrať naživo. Chceli sme tam mať len spev, gitaru, basu a bicie.

MO:    Povedz mi niečo o hudobnej scéne v Štokholme? Predpokladám, že je toho oveľa viac ako napríklad Shout Out Louds, The Concretes...je v rámci týchto kapiel úzka spolupráca?

BY:    Ja som z oboma kapelami už spolupracoval, sú to vlastne moji dobrí kamaráti. Koncertovali sme spolu, počúvame plus mínus rovnakú hudbu, chodíme do tých istých klubov. Momentálne sa naša spolupráca rozšírila o chlapíka menom Mike Snow, ktorý je tiež zo Štokholme a niekoľko ďalších menších kapiel ako napríklad Teddybear. Založili sme spolu nový label, ktorý sa bude volať Ingrid.

MO:    Potrebovali ste predtým ako ste začali koncertovať po celom svete najskôr dosiahnuť nejakú úroveň slávy doma vo Švédsku?

BY:    Koncertovať úspešne po Švédsku má samo o sebe dosť veľkú úroveň a prestíž. Keď sme v roku 2007 prišli na naše prvé americké turné, mali sme všetky termíny vypredané ešte predtým, ako sme vôbec odohrali prvý koncert celej šnúry. Určite máme doma aj veľa malých a tu neznámych kapiel, ale tie sú známe zatiaľ naozaj len vo Švédsku. Presne opačným príkladom sú napríklad The Concretes, ktorí doma až takí slávni nie sú.

MO:    Koľko takto veľkých a väčších hudobných festivalov máte vo Švédsku? Tu, na Bažant Pohode, je zhruba 30 000 tisíc ľudí...

BY:    Máme asi dva či tri festivaly, ktoré sú podobne alebo trošku väčšie. Okrem toho a to je oveľa dôležitejšie, koná sa veľa malých festivalov priamo v uliciach miest.

MO:    Vyzerá to tak, že máte dosť veľa drobných. V pesničke Amsterdam ich chcete utrácať na cestovanie a v skladbe Nothing to Worry About zas na rôzne iné príhodné veci...

BY:    ...až teraz som si uvedomil, že v tých pesničkách sú vlastne tie isté pasáže textu...hmm...v skladbe Nothing to Worry About zjavne vykrádam sám seba.

MO:    Čo je stále lepšie ako vykrádať niekoho iného...

BY:    Tak to v každom prípade.

MO:    Prečo ste po svojom masovo najúspešnejšom albume Writer's Block (2006) vydali inštrumentálny počin Seaside Rock (2008)? Chceli ste sa istým spôsobom vzdialiť od úspechu?

BY:    Pravdepodobne áno. Album vznikol v dosť hektickom období kedy sme vlastne tri roky nepretržite koncertovali. Keď sme sa potom v roku 2008 dostali k nahrávaniu, chceli sme v prvom rade spraviť niečo, čo bude pre nás viac ako len ďalší album. Keď z toho nakoniec vyliezol inštrumentálny Seaside Rock, vôbec nám neprekážalo vydať ho.

MO:    V recenziách sa písalo o tom, že Gimme Some je gitarový album, a že je príjemné počuť tento zvuk práve od vás, ale nebol práve už váš debut z roku 2002 podobne gitarový? Nezačínate sa opakovať, všakže nie?

BY:    Máš pravdu v tom období sme mali podobne ladené pesničky, ale stále popri nich boli zaradené aj dlhšie a viac vyaranžované veci. Na novom albume sme sa sústredili úmyselne len na tie rytmické veci s punkovejším nádychom. Čo bude ďalej neviem ešte povedať, ale bude to niečo iné ako teraz, lebo si určite zoberieme k nahrávaniu iného producenta. To už je teraz isté.

MO:    Na Seaside Rock je najlepšie, že aj keď aj tam nie je vokál, jeho party sú hrané nejakým nástrojom. Je to ako spievať gitarou, alebo také niečo...

BY:    Odjakživa máme blízko aj k inštrumentálnej polohe. Skrz filmy Davida Lyncha sme sa dostali k filmovej hudbe a odtiaľ sa to všetko v tomto smere odvíjalo ďalej. Aktuálne sa nám páčia jemne surf rockové veci, tak tam by sme sa možno vydali nabudúce.

MO:    Na záver jedna mimo hudby. Pozeral si finále hokejového šampionátu?

BY:    Práve vtedy sme boli na turné po Amerike a tak bolo dosť problém pozerať to v noci pri nabitom programe. Švédi to zas raz nedotiahli...škoda.

reklama

hodnotenie:

priemerné hodnotenie:
3.3

späť

Diskusia k článku (0)