rozhovory

Majster filmového soundtracku, pán Tarantino

26. 08. 2009 17:50

Je to kľúčová otázka nielen pre hrdinku filmu Glorious Basterds eklektickej kombinácie žánrov film noir, komédie a vojnového filmu. Práve sa totiž chystá zrealizovať svoj veľký plán, pri ktorom skončia vodcovia nemeckej ríše doslova upečení na topinku, počas premiéry v kine, ktoré už spomínaná hrdinka vlastní. Akú pesničku jej ako režisér vyberiete, kým sa parádi na tento slávnostný večer?

Pre Quentina Tarantina, bola odpoveď jednoduchá - a vyslúžila mu prekvapené reakcie aj výbuchy smiechu od divákov. Do príbehu, ktorý sa odohráva počas druhej svetovej vojny zasadil síce dobovo absolútne nevhodnú, ale čo sa textu týka výstižnú "Cat People (Putting Out the Fire)" od Davida Bowieho.

Tarantinov posledný film "Inglourious Basterds," sa v amerických kinách objavil tri dni po tom ako vyšiel filmový soundtrack, podobne to bolo už pri jeho predošlých filmoch vrátane "Pulp Fiction" a "Kill Bill: Vol. 1." Tarantino v soundtracku ku Glorious Basterds opäť dokázal prekvapiť výberom hudby - tento krát siahol po skladbách od Ennia Morricone, Ray Charlesa a Elmera Bernstein. O spojení hudba + film poskytol rozhovor pre Billboard.com

V "Inglourious Basterds"je kopa skvelej hudby, ako vznikal soundtrack?

“Súčasťou môjho tvorivého procesu je zahrabať sa v mojej zbierke platní. Hľadám rytmus filmu, jeho tep. Pri "Jackie Brown," to bol napríklad soul zo '70tych rokov. Pravdupovediac skladby, ktoré nachádzam ma inšpirujú pri tvorbe filmu.“

Píšte do svojich filmov scény pre konkrétne skladby?

“Stále hľadám cool skladby, ktoré by som mohol využiť pri budovaní scény. Keď skončím s nejakou prácou, zájdem do svojej hudobnej miestnosti a pustím nejakú skladbu a doslova to vidím na plátne. Viem si predstaviť sám seba v kine a ako počúvam hubu predstavujem si divákov: buď sú to ľudia, ktorých poznám a doslova to „žerú“, alebo sú to úplne neznámi ľudia, ktorých som nikdy nestretol ... no aj tak to „žerú“. [smeje sa ] To mi vždy pripomenie prečo robím film.“

Ako vyzerá taká hudobná miestnosť?

“Je plná vynilu (platní). Mám aj CD, ale len sa tak povaľujú kde príde. Ak sa mi nejaké CD páči, musím si ho kúpiť aspoň tri krát pretože nemám len jedno miesto kde by som ich držal. Pre mňa sú CD ako ponožky, vždy sa mi pomiešajú. V mojom dome mám vedľa spálne takú malú miestnosť, ktorá bola pôvodne určená ako detská izba, aby ste mohli mať malé bábätko blízko seba. Tú miestnosť som prerobil na hudobnú – urobil som tam také klasické regály, aké boli v obchodoch s hudbou – niektorí umelci majú svoju vlastnú sekciu, ale všetko ostatné je zatriedené podľa éry a podľa jednotlivých subžánrov, ktoré do danej éry patrili.“

To je veľmi pedantské...

“No asi ako v obchode s hudbou. V 60tych rokoch mám psychedelickú sekciu, aj sekciu s názvom British Invasion, v '70tych rokoch mám soul a tak podobne. Ale najväčšiu časť mojej zbierky tvoria soundtracky z filmov. Normálne filmy sú zoradené od A po Z, ale niektoré subžánre, ktoré majú typickú hudbu ako napríklad špageti-western, motorkárske alebo špionážne filmy majú svoje vlastné sekcie.“

Je zložité získať práva k tejto hudbe?

“Pravdupovediac, teraz už to je celkom jednoduché. Používam väčšinou hudbu, ktorá nie je príliš známa. Po tom čo sa film objaví v kinách, zrazu sa objaví v celej rade reklám. Často sa tak zdvojnásobí, strojnásobí zisk autora/interpreta. Pesnička "Woo Hoo" od 5.6.7.8's z "Kill Bill: Vol. 1" bola v jednom období v takmer každej reklame, ktorú ste stretli.

A teraz k najnovšiemu filmu "Inglourious Basterds."Ako to bolo s výberom spomínanej skladby od Bowieho?

“Tú pieseň som vždy miloval a vždy som veľmi ľutoval spôsob akým ju režisér Paul Schrader použil v "Cat People," pretože ju pravdupovediac nepoužil, len ju hodil do záverečných titulkov. Pamätám si ako som vtedy sedel v kine a hovoril som si – bože ak by som mal tú pesničku vybudoval by som okolo nej 20 minútovú scénu, nevyhodil by som ju do záverečných titulkov. Tak som to urobil.

[smeje sa]

Bolo by jednoduché niekoho najať, nech mi napíše na objednávku "Sonátu pre Shosannu" (meno spomínanej hrdinky z "Inglourious Basterds"), ale nechcem, aby to čo vyberiem bolo ako keď trafíte klinec po hlavičke. Chcem aby to bol taký úder zboku. To, že tie skladby sú takpovediac zo secondhandu tomu dodáva ďalší rozmer. Dívate sa na tú scénu a počujete text a prekvapí vás ako presne to do toho príbehu zapadá. Myslím, že týmto spôsobom to funguje aj ako vnútorný monológ hrdinky. Tú skladbu som zahral na placi, keď sme tú scénu točili. To je naozaj cool – nedá sa to síce robiť stále, pretože by ste mali zvuk v zázname – ale keď to raz či dva krát urobíte, nielen, že na to reagujú herci, ale aj celý štáb. Je to, ako keby sa dívali na film, kým ho ešte len natáčajú. Môžu si predstaviť, akú to bude vo finále mať atmosféru a to je naozaj vzrušujúce.

Používali ste vraj aj hudbu z dobových filmov, ktoré boli natočené pre Nemeckú propagandu.

"Áno, je tam skladba s anglickým názvom "I Wish I Were a Chicken" – v origináli "Ich Wollt Ich Waer Ein Huhn". Na soundtracku je tretia v poradí, je to z nemeckej komédie, ktorú natočili v čase kedy bol ministrom propagandy Joseph Goebbels. A použil som aj nemeckú pieseň s názvom "Davon Geht Die Welt Nicht Unter" ktorú naspievala Zarah Leander, veľká hviezda nacistického Nemecka. Zaujímavé je, že postava v mojom filme, Bridget von Hammersmark (hrá ju Diane Kruger) je filmovou hviezdou, ktorá v skutočnosti pracuje pre Angličanov. Hovorí sa, že Zarah Leander bola špiónkou, ale pre Sovietsky zväz."

Čo pre vás znamenajú Ennio Morricone a Lalo Schifrin ? Obaja sú autormi skladieb na soundtracku.

"Keď hovoríme o maestrovi Morricone, hovoríme o najväčšom skladateľovi filmovej hudby všetkých čias. A Lalo Schifrin ? Prvý krát som si ho ako autora všimol, keď som počul hudbu k filmu Enter the Dragon, (prvý kung fu film natočený v spolupráci s Holywoodom – hlavnú úlohu hral Bruce Lee), ktorá bola neuveriteľne dynamická. Inglourious Basterds sú do veľkej miery dobrodružný film a uvedomil som si, že ak chcem urobiť žánru zadosť, musím doslova vytiahnuť veľké kolty."

Ako ste sa rozhodli, ktoré zo skladieb požitých vo filme sa dostanú na soundtrack?

"Urobiť soundtrack je ako urobiť inú verziu filmu. Nie je to o tom použiť všetku hudbu tak ako ste ju videli v kine. Ja sa rozhodujem spôsobom – dá sa to počúvať bez toho aby ste niektorú skladbu dali preskočiť? Ak si to CD dáte do auta, čo je spôsob akým dnes väčšina ľudí počúva hudbu, môžete si ho proste pustiť celé do začiatku až do konca? Pravdupovediac, stále uvažujem o tom, ako o klasickom albume teda A a B strana. A musím povedať, že som rád, že vinyl teraz prežíva comeback. Vždy si dám záležať na tom aby keď sa vydáva soundtrack k mojim filmo vyšla aj verzia na klasickej platni."

zdroj Billboard.com

foto:http://fusedfilm.com/wp-content/uploads/2009/05/heroes-quentin-tarantino.jpg

reklama

hodnotenie:

priemerné hodnotenie:
2.7

späť

Diskusia k článku (0)