profily

Kate Bush – všetko, čo ste potrebovali vedieť o čudáčkach, ale báli ste sa spýtať

27. 12. 2011 09:23

Nebyť jej Lady Gaga, Lily Allen, Bath For Lashes, Florenece And The Machine, Anna Calvi ale aj taká PJ Harvey a Tori Amos by vyzerali trochu inak. Práve tieto speváčky sa vyznávajú zo svojho nekritického obdivu k speváčke, ktorá je na scéne už viac ako tridsať rokov. Kráľovná čudáčok, inšpirátorka okázalých!

Kate Bush je fenomén a záhada v jednom. Nikdy oficiálne zo scény neodišla, no i tak sa vždy zdá, že už nikdy nič nevydá. O to prekvapivejšie je, keď sa z ničoho nič v jeden rok objavia dva albumy tak, ako sa to stalo v roku práve sa končiacom. Bush sa tak radí k osobnostiam typu Peter Gabriel či Sade, ktorí sa zameriavajú výhradne na kvalitu a kvantita pre nich nie je berná minca. Napokon, od roku 1978, kedy sa na svete objavil jej čudesný debut The Kick Inside s dodnes platným hitom Wuthering Heights, vydala len deväť albumov. Dva posledné navyše vyšli v roku 2011. Ak si teda dáte veci dokopy zistíte, že medzi všetkými desiatimi štúdiovkami museli byť aj veľké prestoje. Áno, boli. Najdlhší z nich, medzi albumami The Red Shoes, (1993) a Aerial (2005) dokonca 12 rokov.

Poďme však poporiadku. The Kick Inside by devätnásťročná Kate Bush vydala len veľmi ťažko, keby sa za ňu vo vydavateľstve neprihovoril David Gilmour z Pink Floyd. Bol to on, kto presvedčil EMI, že toto dievča spievajúce čudným, vysokým hlasom o čudných veciach ako incest alebo vlastné postrehy na románové postavy, je bomba. Keď v UK Charte vyletela na prvé miesto pesnička o Búrlivých výšinách - Wuthering Heights, mimochodom prvá skladba napísaná ženou interpretkou v histórii hitparády vôbec, všetkým sa uľavilo. Bush sa aj pre svoju čudnosť okamžite stala hviezdou. Album Lionheart vyšiel ešte v ten istý rok. Išlo však len o nezrelú snahu rýchlo zarobiť na predchádzajúcom úspechu a podľa toho aj album vyzeral. Jedným z mála pozitív albumu bol singel Wow, ktorým sa Bush definitívne akreditovala ako songwriterka, o ktorej nemôže nikto pochybovať. Nasledovalo magolomanské turné, jediné v kariére tejto britskej umelkyne a v roku 1980 sa dostavil výsledok zrelej a poctivej práce v podobe albumu Never for Ever. Ak si dnes pozrieme niektorý z klipov k singlom Babooshka či Breathing, nebudú vám kostýmy Lady Gaga pripadať vôbec také divoké, ako ste si mysleli.

Album The Dreaming, ktorý Kate Bush vydala v roku 1982, označuje sama Bush ako svoj najbláznivejší album. Kým dovtedy robila síce čudný, predsa len však neodškriepiteľný pop, The Dreaming mnohé zmenil. Temnejšie gothické tendencie, experimentovanie a alternatívnejšie tóny jej síce otvorili dvere k netušeným možnostiam a novému typu fanúšikov, kritici však zostali trochu v rozpakoch. Aj v tomto albume došlo na filmovú inšpiráciu. Skladba Get Out Of My House je inšpirovaná Kubrickovým filmom The Shining. Po troch rokoch nastal ďalší nečakaný obrat. Album Hounds of Love s výraznejším príklonom k new waveu a hitmi ako Running Up The Hill predbehol dokonca aj Madonnu a vyhral pre Kate Brit Awards za najlepšiu speváčku. A to o nej kedysi hovorili, že nevie spievať!

Nasledujúce dva albumy The Sensual World (1989) a The Red Shoes (1993) sú podstatne intímnejšie a krehkejšie albumy, než by niekto od tejto divožienky očakával. V tvorbe sa odrážala neopätovaná láska a rodinné tragédie, ktoré výrazne ovplyvnili nielen tvorbu, ale aj rozhodnutie, utiahnuť sa zo sveta pop musisc a venovať sa rodinnému životu. Oficiálne síce zo scény nikdy neodišla, ale po vyše desiatich rokoch ticha už nikto nečakal na znovuobjaveniu úžasu. Symbolických dvanásť rokov trvalo to, v čo už nikto nedúfal a Kate Bush sa rozšupla hneď dvojalbumom. Konceptuálny album Aerial bol opusteným ostrovom v mori čakania a nasledovník prišiel až o šesť rokov. Aj tu však platí, že kto čaká, dočká sa. Rok 2011 vynahradil fanúšikom všetko. Najskôr do nového šatu obliekla staršie skladby a o pár mesiacov na to vydala svoj doposiaľ posledný album čerpajúci inšpiráciu zo sveta inuitskej kultúry, ktorá má na sneh 50 slov. 50 Words for Snow sa bezpochyby stal tento rok vianočným darčekom v mnohých domácnostiach, v ktorých žijú aspoň čiastoční vyznávači lepšej hudby s koreňmi v osemdesiatych rokoch.

Kate Bush má niečo po päťdesiatke. Nepotrebuje sa hrať na mladšiu ani viac cool (pozdravujeme Madonnu) ani sa utápať v mori sentimentálneho stareckého popu (však, Celine?). Je svojská, svoja, neustále uhrančivá, invenčná. Je Kate Bush a to stačí.

Eses

reklama

hodnotenie:

priemerné hodnotenie:
3.3

späť

Diskusia k článku (0)