rozhovory

Jiří Sláma: Budúcnosť patrí jednoznačne internetu

foto: http://farm3.static.flickr.com/2300/2092366022_42cc32f74 b.jpg

19. 04. 2010 12:06

V rámci (až príliš dlho) pripravovanej série rozhovorov vám postupne prinesieme zaujímavé informácie o fungovaní pre zatiaľ malých nezávislých hudobných vydavateľstiev z československého kultúrneho priestoru, neskôr aj s veľkými hráčmi a ak všetko pôjde podľa plánov, nie sú vylúčené ani rozhovory s podobnými organizáciami pôsobiacimi však za veľkou mlákou, čím pochopiteľne nemyslíme Zemplínsku šíravu. Desiatkou je Jiří Sláma z českého vydavateľstva AVIK.

MO:    V čom presne spočíva nezávislosť nezávislého vydavateľa? Aký je najväčší rozdiel oproti veľkým nadnárodným vydavateľom?

JS:    Nezávislosť znamená v našom prípade to, že o vydaní, alebo nevydaní titulu rozhodujem iba ja sám a nikto mi do tohto rozhodovania nezasahuje. Prípadný zisk či strata v tomto rozhodovaní nehrá rolu. Toto je zásadný rozdiel od veľkých labelov, kde možnosť ovplyvňovania od majiteľov, ktorý mnohokrát nemajú o hudbe ani potuchy, ale majú rozhodujúci balík akcií a sú veľmi dobrí ekonómovia, podnikajúci však v celkom odlišných sférach. Vďaka tomu potom v ich produkcii prevažujú iba komerčne zaujímavé, časom preverené, v minulosti dobre predajné tituly, ktoré ale vývoj hudby nikam ďalej neposúvajú.

MO:    Pri akej príležitosti a kedy vznikla myšlienka založiť nezávislé vydavateľstvo AVIK? Akými hudobnými žánrami ste sa chceli primárne zaoberať a akým ste sa začali venovať priebežne?

JS:    Založiť vydavateľstvo a štúdio nás napadlo hneď po revolúcii v roku 1990 a prvého januára 1991 sme založili AVIK. AVIK som zakladal ako občianske združenie so svojím spolužiakom a kamarátom z elektrotechnickej priemyslovky Vladimírom Kožíškom. Názov je to vlastne skratka slov Audio – Video – Kino. Hneď zo začiatku sme vybavili 8 stopové štúdio, kde sme vyrábali okrem nahráviek skupín aj reklamy do rádií a zvuk k reklamám do kina. Bolo to niečo ako zaručený príjem v časoch našich začiatkov. Čo sa týka hudby samotnej, nikdy sme sa nechceli žánrovo vymedzovať. Bývalý západočeský kraj bol a dodnes je veľmi bohatý na všetky žánre, počínajúc rockovou hudbou, cez folk, country až po napríklad ľudovú a dychovú hudbu. Takže pokiaľ sme si dali nejaké obmedzenie na začiatku, tak to bola regionálna hudba, ktorá je žánrovo veľmi bohatá.

MO:    S akými očakávaniami bol AVIK založený? Naplnili sa? Je tento druh činnosti zárukou aspoň slušného zárobku na žitie slušného usporiadaného života? Z čoho plynie najviac príjmov pre vydavateľa?

JS:    Úplne na začiatku sme neočakávali vôbec nič. Nepremýšľali sme o tom týmto spôsobom. Chceli sme sa zaoberať touto činnosťou a tak sme to začali robiť. Navyše porevolučná doba tomu vyslovene priala a tak sme neváhali. Myslím si, že akákoľvek práca spojená s hudbou sa aj tak nedá robiť pre peniaze. Je to presne ten druh činnosti, ktorá musí človeka v prvom rade baviť. Pokiaľ niekto začne robiť s hudbou kvôli peniazom je to obvykle na výsledku aj cítiť. Keď sme AVIK založili, tak som si nedokázal predstaviť, že by sme niekedy mohli mať vydaných napríklad 100 titulov. K dnešnému dňu ich máme vydaných 317. Dnes je situácia taká, že vydavateľstvo AVIK je súčasťou spoločnosti AV PRON spol. s r.o., ktorú som založil v roku 2003 so svojou manželkou. Vydavateľstvo AVIK je síce patentom chránenou značkou, ale je čím ďalej tým viac skôr len koníčkom ako reálnym zdrojom príjmov. Zdroj príjmov spoločnosti je plynie z reklamy a iných ďalších súvisiacich činností, napr. malosériová výroba CD a DVD, propagačných CDčiek na zákazku atď. Jediný dôvod prečo sme sa nezbavili neziskového vydavateľstva je ten, že ma to zatiaľ stále ešte baví.

MO:    Ako reálne vyzerá vzťah nezávislého vydavateľa a kapiel pod ním vydávajúcich? Ktorá bola prvá kapela, ktorá pod vami vydala album?

JS:    Aby práca človeka bavila, tak musí spolupracovať s ľuďmi, ktorý sú mu sympatický a je s nimi rád. Chcem tím povedať, že väčšina kapiel, ktoré vydávame je zložená z ľudí, s ktorými sa vždy radi stretávame. Myslím, že s väčšinou muzikantov, ktorých vydávame, mám nadštandardné osobné vzťahy. Prvý vydaní titul Duo Komáři – Song Nic Moc sme vydali júni roku 1991. Všetky naše ostatné tituly rovnako ako tento prvý je možné stále kúpiť skrz náš web. Debut sa síce predáva po pár kusoch za rok, ale album stále nie je zabudnutý a je svojim spôsobom žiadaný.

MO:    Ako sa dostávate k novým kapelám? Stačí ísť na ich koncert a ak sa vám to páči dohodnete sa s nimi, podpíšete zmluvu a už vydávajú pod značkou AVIK?

JS:    Rozhodne to nie je také ľahké. Väčšina kapiel sa ponúka sama a posiela svoje demá, alebo v poslednej dobe sa preukazujú zriadenou stránkou na webe bandzone. Väčšina nahrávok je na veľmi slušnej úrovni. Pretože poznám dobre súčasné technické možnosti štúdii, tak na to moc nedám a pokiaľ ma nahrávka zaujme, radšej sa pre overenie idem pozrieť aj na ich koncert, kde sa nič nedá oklamať ako v štúdiu. Bohužiaľ sa mi mnohokrát stáva, že si myslím, že som omylom prišiel na koncert úplne inej kapely. Pódiové výkony boli odlišné, ako som ich počul z nahrávky. Mnohokrát aj vidím, že návštevnosť koncertu nie je príliš vysoká, aj napriek tomu, že kapela hrá v svojom rodnom meste, kde by dotyčná skupina mala mať teoreticky najlepšie divácke zázemie. Pokiaľ skupina nemá svojich fanúšikov ani vo svojom vlastnom meste, je dosť ťažké osloviť ľudí niekde inde.

MO:    Koľko predaných albumov sa dá v prípade nezávislého vydavateľstva považovať už za úspech? Ktorá vaša kapela sa najlepšie predáva?

JS:    Posúdenie z tohto pohľadu je rôzne a hlavne hranica úspešnosti neustále klesá. V rokoch 1991 až 1993 sme dosahovali pri niektorých tituloch predajnosť okolo 5000 kusov. Boli to napríklad tituly Sifon – 100 hříchů (plzenská hardrocková skupina, ktorá hrá dodnes), Plzeňská Scéna (kompilácia punkových skupín E!E, Požár mlýna, Diagnoza dávivá žízeň a Bradavice). Obidva tituly boli vydané ešte na LP a MC. Ďalej napríklad zmiešaný spevácky zbor Česká Píseň, ktorého celý náklad CD 3000 kusov sa podarilo predať počas európskeho turné. V rokoch 1997 až 1999 už bolo možné hovoriť o úspechu ak sa predalo 2500 kusov CD. Jednalo sa napríklad o tituly Démophobia (sólový projekt gitaristu Démy zo známej skupiny Znouzectnost), Forehand (hudobný projekt Míši Leichta – frontmana populárnej bluegrassovej skupiny COP) či album Miroslava Horníčeka – Saze na hrušce (autorské čítanie známeho herca, plzenského rodáka a patriota, ktoré sme vydávali k jeho 80. narodeninám). Zhruba od roku 2001 však hranica spadla na cca 1500 predaných kusov. V tejto dobe sa razantne zlacneli média a napalovačky. Súčasne sa stále viac začínal presadzovať vplyv internetu. Tí, ktorí dosahovali tejto hranice boli napr. známi pesničkár Vojta Kiďák Tomáško, příbramský punkoví E!E, alebo skupina rockových legiend T4. V súčasnej dobe je hranica úspešnosti zhruba 1000 predaných kusov, pričom sem patria V3Ska (originálna ska skupina z Plzne), alebo Interitus (symfonický doom metal tiež z Plzne).

MO:    O čo všetko sa treba z pohľadu nezávislého vydavateľa starať? Pokrývate celý proces nahrávania albumu, jeho vydanie a rovnako aj distribúciu s následným koncertným turné?

JS:    Dnes je to tak, že pred začiatkom je nutné zohnať potrebné finančné prostriedky na náklady spojené s vydaním albumu s čím musí nutne pomáhať aj samotný interpret. Zháňajú sa sponzori, ktorí sú ochotní pokryť aspoň časť nákladov. Potom nastáva proces vlastného nahrávania, masteringu, dohodnutie grafiky na zadanie výroby obalu a ponúkanie albumu obchodnej distribúcii. Naše produkty predávame prostredníctvom EMI Czech Republic a ďalších distribučných ciest. Na tomto mieste je nutné poznamenať, že fungujúcich obchodov na predaj hudobných nosičov je z roku na rok menej a menej. Samozrejme podporujeme aj on-line predaj jednotlivých skladieb cez czmusic.cz, ilegalne.cz, alebo v zahraničí skrz theorchard.com. Príprava koncertného turné je práca pre manažéra kapely, ak táto vôbec niekoho na túto pozíciu má.

MO:    Ako k vám pristupujú kluby v Čechách a na Slovensku? Je v tomto vzťahu cítiť vývoj pozitívnym smerom? Je ťažké pretlačiť nejakú kapelu aj mimo Československého kultúrneho priestoru?

JS:    Toto sú veci, ktoré má z nášho pohľadu na starosti manažér kapely, takže nie som fundovaný na také niečo odpovedať. Čo sa týka spolupráce s klubmi priamo v Plzni, tak musím povedať, že značka AVIK sa za skoro dvadsať rokov fungovania vypracovala na istú úroveň a všetky miestne kluby s nami ochotne spolupracujú.

MO:    Ako k spolupráci s vami pristupujú vaše kapely. Stalo sa už, že ste museli spoluprácu s nejakou kapelou ukončiť, lebo skrátka neplnila dohodnuté termíny?

JS:    Ako som už hovoril snažíme sa, aby mi kapely hlavne boli ľudsky blízke. Možno aj vďaka tomu sa zatiaľ nestalo, že by sme sa na niečom zásadnom s niekým nedohodli. Ak aj niekedy vznikol nejaký problém, vždy bol vyriešený k všeobecnej spokojnosti.

MO:    Veľa sa v súčasnosti polemizuje o formáte vydávania hudby v budúcnosti, o tom že CD je mŕtve atď. Čo si o tejto téme myslíte vo vydavateľstve AVIK, kam to celé smeruje?

JS:        Formát CD bude do dvoch rokov asi v rovnakej pozícii ako je na tom dnes napríklad formát LP. CD a LP budú formátmi pre hudobných fajnšmekrov. Budúcnosť v tomto smere patrí jednoznačne internetu, len si ešte málokto v dnešnej dobe vie predstaviť, ako reálny predaj cez internet bude vyzerať. Málokto je totiž ochotný zaplatiť za stiahnutý album, keď stále je príliš veľa možností ako to isté stiahnuť zadarmo.            Ostáva dúfať, že si ľudia časom začnú uvedomovať, že aj hudba je vlastne druhom práce či tovaru. Hudbu musí niekto zložiť, niekto nahrať, naspievať a niekto iný ju musí zaznamenať, a že aj títo ľudia musia z niečoho žiť. Ak má v budúcnosti vznikať nová hudba je nutné za ňu platiť, tak ako za každý iný tovar, aby ľudia čo sa hudbou živia nemuseli niekde napríklad vykladať vagóny. Dnes je na svete ešte príliš veľa ľudí, ktorý si myslia, že pokiaľ vás práca baví, tak je to vlastne vaša zábava. Tým pádom nevidia dôvod, prečo by mali platiť za niečo čo niekoho hlavne baví.

MO:    Ďakujem za rozhovor.

reklama

hodnotenie: ďakujeme za hodnotenie

priemerné hodnotenie:
2.5

späť

Diskusia k článku (0)