albumy
rozhovory
Interview: Diego
Hoc sa pôvodne sľúbený akustický koncert v sláčikovom doprovode vzdialil bežným očakávaniam z podobných akcií, stále možno vystúpenie Diega považovať za jasný dôkaz toho, že skutočné pesničky nemajú problém obhájiť sa v ktorejkoľvek polohe. Priamejšie melódie z rovnomenného debutu doplnené o niekoľko nových, zvukovo plnších skladieb, sa v spojení s celkom pekným konceptom živého hrania Band In The Box, belgických Zita Swoon, stavajúci kapelu do prostriedku a ľudí všade na okolo, postarali v skutku o zážitok. Diego som samozrejme videl celé a nechcem tým povedať to, že by sa tak nestalo, keby nemám následne dohodnutý rozhovor so spevákom a gitaristom Diegom Kuklišom.
MO: Keď som sa pred nejakým časom začal bližšie zaoberať celou tou skupinou novovzniknutých slovenských gitarových kapiel, ostal som milo prekvapený, koľko ľudí a koľko muzikantov verí v rock 'n' roll. Ako vnímate svojich fanúšikov? Sú ľudia, ktorí na vás chodia vždy a všade?
ĽK: Vieme aj o takých a máme ich veľmi radi. Ja som veľmi rád, že ľudom sa to páči, lebo aj mne sa to páči. Napokon keby sa to ľudom nepáčilo tak nemáme pre koho ani hrať.
MO: Váš rovnomenný debut z pred troch rokov obsahuje jedenásť skladieb. Boli všetky napísané Diegom, alebo niečo pochádza už z čias predchádzajúceho projektu Sinker?
ĽK: Nie som si úplne istý. Viem, že niektoré nápady boli ešte z obdobia Sinkeru, ale zrealizovali sa už pod Diegom. My sme vlastne zo začiatku s Diegom hrávali aj nejaké veci, ktoré boli pôvodne od Sinkeru, ale priamo na debut Diego sa žiadna z nich nedostala.
MO: Už dlho sa hovorí o vašom druhom albume. Bude aspoň do konca roka? Prečo sa nahrávanie stále posúva?
ĽK: To by v tom už musel byť naozaj veľký problém, aby to nebolo do konca roka. Snažíme sa, hoc nám teraz situáciu skomplikoval tento dnešný koncert. Je to vlastne pekná komplikácia, ale vyžadovala si našu plnú sústredenosť. Zohrávali sme sa hlavne s Alenkou, našou novou huslistkou.
MO: Diego má nového člena, alebo to bolo len pre dnešný večer?
ĽK: To ti presne nepoviem, lebo sme to hlavne vôbec neriešili. A s ňou osobne už vôbec nie. Každopádne je to osviežujúce.
MO: Keďže sa o nahrávaní aspoň hovorí, znamená to, že máte pripravený už aj nejaký nový materiál. Možno očakávať výrazný posun od debutu, resp. máte predstavu ako by mal nový album znieť?
ĽK: Posledné koncerty v rámci nášho krátkeho turné myslím celkom presne naznačili akým smerom sa budeme ďalej uberať. Hrali sme na nich väčšinu nových vecí a ľudia, ktorý sa zúčastnili už určite nejakú predstavu majú. Samozrejme je to celé niekam posunuté, len neviem ako veľmi.
MO: Akým smerom? Kludnejšie alebo živšie?
ĽK: Skôr kludnejšie a hlavne prešpekulovanejšie. Tak ako sme boli skôr priamočiarejší, tak teraz nad všetkým oveľa viac premýšľame. Hlavne to nenáhlime, je to prirodzený proces. Už nepíšeme pesničky tak, že jedna skúška a je hotovo.
MO: Dnes ste mali odohrať akustický koncert v doprovode sláčikov. Nakoniec sa ukázalo, že to vlastne až tak akustický koncert nebol, ale každopádne, bol to váš nápad skúsiť skladby, inak stavajúce skôr na dynamickosti, v zraniteľnejšom akustickom prevedení, kedy zaujmú len skutočne dobre premyslené pesničky?
ĽK: Brali sme to celé ako holý fakt. Takto to skrátka malo byť. Vlastne iný druh koncertu by sme ani nemohli odohrať, lebo Maťo Hanuš, náš gitarista, je aktuálne preč. Napadlo nás teda to s tými husľami zároveň sme chceli preveriť nové skladby práve v tejto polohe.
MO: Na debute máte dve rozlíšiteľné polohy. Pomalšie rozťahanejšie skladby, alebo stredné až rýchlejšie tempá, pri ktorých sa najlepšie prejavuje vaša najväčšia výhoda v podobe troch gitaristov. Ktorá poloha vás viac baví? Ako sú na tom tie pomalšie skladby v prípade živého hrania?
ĽK: Nikdy sme nehrali koncerty tým spôsobom, že to napálime do ľudí od začiatku do konca. Vždy to bolo tak nejako dramaturgicky vystavané, aby tam bol priestor aj pre tie pomalšie skladby. Vlastne si ani nepamätám jedinú pesničku, ktorú by sme vynechávali pri živom hraní preto, lebo bola pomalá. Rozhodujeme sa v akom poradí skladby zahráme a nie, či budeme určitú typ jednoducho prehliadať.
MO: Veľa nových slovenských gitaroviek spieva, rovnako ako vy, čisto po anglicky, ale ešte som nepočul, že by sa niektorá z kapiel výrazne presadila v anglicky hovoriacom zahraničí? Je to niečo ako principiálny problém, alebo skrátka nie sú slovenské kapely gitarového razenia až také dobré?
ĽK: Je to určite tým, že tieto kapely nemajú na Slovensku zázemie, nikoho, kto by sa ich chopil a trošku ich niekam potlačil. Kvalitatívne sa určite nájdu dve tri, ktoré majú naozaj na to, aby niekedy vydali niečo pod zahraničným vydavateľstvom, ale na čo by anglický producenti skúšali hľadať slovenskú kapelu, keď majú takých kapiel sto. Do angličtiny sme primárne nešli s tým, že by sme chceli preraziť, opäť to prišlo prirodzene. Povedali sme si, že chceme robiť takúto muziku a zistili sme, že tam angličtina proste sedí najlepšie. Po slovensky by to strácalo celý drive, ktorý sme tam chceli mať. Primárny dôvod bol teda v našom prípade skôr estetický.
MO: Žil si niekde, kde sa hovorilo po anglicky? V tvojej angličtine totiž nie je cítiť, že si sa ju len naučil, pôsobí skôr prirodzene...
ĽK: Nie nežil. Dokonca v anglicky hovoriacej krajine som strávil len tri týždne. Ja tomu hovorím, že Lamač-ská angličtina. Raz nám volal náš kamarát, čo robil vtedy DJ v Amerike, že tam púšťa naše veci a práve vedú diskusiu odkiaľ mám ten južanský prízvuk. Tak som mu povedal, že z Lamača.
MO: Tento rok hráte aj na Pohode. Je to pre vás koncertný vrchol roka 2009? Chystáte niečo špeciálne?
ĽK: Neviem či to bude niečo až tak špeciálne, ale ak by Alenka súhlasila tak zahráme s husľami. Samozrejme aj v plnom počte troch gitár, dokopy teda v šesťčlennej zostave.
MO: Ako vznikla dvojica Diego + Zita Swoon v dnešný večer? Vybrala si vás kapela sama, alebo to tak chceli ľudia stojaci za festivalom Pohoda?
ĽK: Jednoznačne organizátori. Prišlo im to ako dobré spojenie a vlastne sa nás aj pýtali, či vieme zahrať, možno trošku iným spôsobom ako obyčajne. Keďže tu Maťo nemohol byť, aj tak sme nemohli hrať tak ako vždy.
MO
reklama
späť
ďalšie rozhovory
rozhovory
Nvmeri – Živiť sa hudbou? Museli by sme predať 30 krát viac albumov.
21. 05. 2013 10:35 - The Uniques sa premenovali na Nvmeri a len nedávno vydali svoj rovnomenný debut. Hudobne je to.. viac
rozhovory
PURIST – konkurencia núti človeka posúvať sa v pred
17. 04. 2013 13:08 - Začínajúcu a v Bratislave lokalizovanú kapelu PURIST tvorí talentovaná trojica Juraj Peták.. viac
rozhovory
Lyrik: Takto by mal vyzerať slovenský pop
28. 03. 2013 12:23 - V skupine Zlokot sa zišli talentovaní hudobníci, ktorí nech ich cena RHA „Nováčik roka“.. viac
rozhovory
Chiki Liki Tu-a – Prežili by sme aj v rádiu Lumen
12. 03. 2013 19:38 - Prešovská kapela Chiki Liki Tu-a odohrá na konci marca 2013 už svoj tisíci koncert. Za.. viac
rozhovory
Foolk - Moja hudba sú mikropríbehy
18. 02. 2013 16:41 - Vlaste ono tam toho elektronického experimentovania až tak veľa nie je. Najskôr som si myslel,.. viac
rozhovory
Mike Lark – doma nie je nikto prorokom
06. 02. 2013 15:55 - Po ukončení projektu Dynamo Team mal Štofo dve možnosti. Buď znova oživiť nostalgický.. viac
rozhovory
Vec – chuť fanúšikov podporiť svojho obľúbeného interpreta rastie
15. 01. 2013 11:03 - Prirodzený talent je skvelý základ. Vlastne tá najlepšia vec. Fanúšik (hoci bežne.. viac
rozhovory
Zrní – raz vypredáme Carnegie Hall
22. 11. 2012 15:17 - Žiadny domáci, cháp český, alebo slovenský album som za posledných niekoľko rokov.. viac
rozhovory
Rara Avis – na Marylina Mansona sa tu podobajú iné kapely
29. 10. 2012 15:31 - Kapele Rara Avis patrí ospravedlnenie za to, že som nebol schopný tento rozhovor od mája tohto.. viac
rozhovory
Dilemma - Dilema je permanentný stav každého tvorivého človeka
05. 10. 2012 13:23 - Slovenský hudobný projekt Dilemma funguje bezmála už 20 rokov. Jeseň 2012 možno nazvať.. viac