rozhovory

Fedor Frešo: Mladé kapely ľutujem

09. 09. 2011 14:50

Vďaka autobiografii Sideman a tiež publikovaným denníkom z obdobia spolupráce s Dežom Ursínym, sa Fedor Frešo stal bigbítovým historikom a dôležitým pamätníkom slovenskej hudobnej scény. Basgitarista kapiel Soulmen, Prúdy, Collegium musicum, Fermata, či Blue Effect v našom rozhovore potvrdzuje, že napriek odlišnej dobe a režimu sa lesk a bieda muzikanstkého života točí stále v tom istom kruhu.

K.Š.:    Keď sa obzriete späť, ako vidíte sám seba v časoch Soulmen alebo počas začiatkov Collegium musicum?

F.F.:    Bol som mladý, nevycválaný, ale na druhej strane sa až tak veľa v rámci mojich schopností nezmenilo, len skúseností mám viac. V tej dobe som najmä samotné hranie bral inak, bol to akýsi pocit absolútna, všetko som prežíval veľmi emocionálne, koncerty, hudbu. Aj preto sa stále snažím pozerať na súčasné veci a na svoje miesto v živote tak ako som to vnímal kedysi.

K.Š.:    S hudbou sa spája aj fráza „sex, drogy a rock ‚n‘ roll“, a predsa je ťažké nájsť publikáciu o bigbíte, kde by sa niekto tejto téme venoval. Fungovalo to vôbec v Československu?

F.F.:    Ale to nie je hudobná fráza... Rozoberieme si to jednotlivo: Sex k životu patrí, je úplne jedno, či ste muzikant, alebo poľnohospodár. Musím priznať, že drogy sa stali sprievodným javom muzikantského lifestylu, aj keď u nás toho bolo pomenej a rozdiel sme cítili už v Prahe, kde sa mladí hudobníci naháňali za hašišom a zdalo sa im, že je to potrebné pre inšpiráciu. Ja sám som ochutnal marihuanu presne dvakrát, a aj to ma len ponúkli na zájazde. Vtedy sa mi to celkom páčilo, ale nepokračoval som. Je pravda, že mnohé zahraničné hviezdy, ktoré sme obdivovali takto fungovali, no oni na rozdiel od nás okrem iného nevedeli čo s peniazmi. A rokenrol? Dnes ho nevnímame len ako hudobný štýl, je to synonymum pre živelnosť, divokosť a tiež jednoduchosť, čo je pojem celkom sympatický.

K.Š.:    Mnohí muzikanti tvrdia, že kapela je pre nich ako rodina. Spoločné dovolenky, stretnutia, oslavy... Máte aj vy svoju „kapelnú rodinu“?

F.F.:    My si aj teraz robíme privátne akcie, stretávame sa členovia rôznych kapiel, ktorí si rozumieme, aj keď sú to už také nudnejšie a dospelácke žúry. Dôležité však je aj aké statusy majú jednotliví členovia, ak máte manželku alebo aj deti, lepšie sa vám komunikuje s niekým kto je na tom rovnako, no a samozrejme, musia fungovať aj isté sympatie medzi manželkami. Na rozdiel od klasickej rodiny, kde to funguje jednoznačne, jeden otec, jedna matka a deti, sú však vzťahy v kapele oveľa komplikovanejšie.

K.Š.:    Memoármi Sideman vaše spisovateľské ambície neskončili, s Tomášom Berkom pracujete na knihe Rocková Bratislava, ktorá má byť údajne encyklopédiou a mapovať posledných 50 rokov rocku v hlavnom meste...

F.F.:    Rocková Bratislava rozhodne nebude iba faktografická knižka. Máme podchytených zatiaľ vyše 230 kapiel, a rozhodujeme sa, čo s desiatkami ďalších nezmapovateľných a skoro 1200 muzikantov. Okrem toho tam však bude dosť kapitol, ktoré označujeme za beletriu a týkajú sa všetkého možného, čo patrí k Bratislavskému rocku. Ja osobne nemám literárne ambície, aj keď ma písanie baví. Kamaráti ma nahovárajú, aby som vydal knihu receptov, pretože varenie je moje hobby a do toho sa asi pustím.

K.Š.:    Sledujete súčasnú slovenskú scénu?

F.F.:    Sledujem, ale nie úplne aktívne, niektoré kapely sú pre mňa len pojmom. Ako ostatní muzikanti, aj ja delím kapely na tie dobré (čo sa mi páčia, alebo ich aspoň znášam) a tie zlé (to by malo byť predsa každému jasné, nie?). Ale vidím, že to, čo ponúkajú médiá (česť a sláva výnimkám), je niekedy úplný grc, smeti. Médiá ignorujú kvalitnú avantgardnejšiu hudbu, alebo muziku subkultúr, v televízii vidíte len samé superstar, karaoke spevákov, navoňaných šašov a podobných idiotov alebo vznešene sa tváriacu, ale amatérsku kresťanskú hudbu. Mladé kapely ľutujem, pretože ak nás zamlada gniavila vrchnosť, oni dnes zažívajú to isté, aj vďaka prístupu médií a vydavateľov ktorí kašlú na kvalitu, ale fungujú podľa kľúča, ktorý je záhadou každému čo má hudbu naozaj rád.

KŠ

reklama

hodnotenie:

priemerné hodnotenie:
3.2

späť

Diskusia k článku (1)