rozhovory
Esben and the Witch - Stále čítam o veciach, ktoré mnohí považujú za temné

Koncom minulého roku sme vám predstavili britskú trojicu Esben and the Witch. Ich neobvyklé meno je inšpirované dánskou rozprávkou o chlapcovi, ktorý zachraňuje svojich bratov z rúk čarodejnice. Názov obrazne zachytáva aj podstatu hudby tejto kapely. Ide o temné skladby so svetlom na konci, skvelými textami s ešte lepšími klipmi. Fikcia, ktorou sa nechávajú unášať, vás môže priviesť k veciam, ktoré ich inšpirujú. Objavte znovu odpovede na otázky a vráťte sa ku knihám, príbehom, umeniu a temným búrkam spolu s Rachel Davies, Danielom Copemanom a Thomasom Fisherom. Čaká na vás poctivá dávka indie rocku s kvalitne vymiešanými gothickými inšpiráciami a vlastným pohľadom na svet. Na Pohode Indoor Campingu sme sa rozprávali s Danielom o temnote v ich hudbe, počasí a prírode, ale aj o múzach, ktoré môžete stretnúť hocikde.
KJ: Prečo je vo vašich piesňach taká dávka temnoty? Čo vás na nej fascinuje?
D: No, nebol to žiaden úmysel, že sme si sadli a povedali, že budeme hrať takýto typ hudby, že budeme spievať o smrti, chorobách, dokým sme nenahrali album a nemali sme úplnú predstavu ako to bude vyzerať. Myslím, že dôvod prečo je tam tak veľa temnoty je ten, že sa nám to zdá byť zaujímavé, ako napríklad pieseň Chorea. Je to príbeh o akejsi „tancovacej pliage“, ktorá zastihne Strednú Európu a zabije stovky ľudí. Je to samozrejme temné, ale zároveň je to veľmi zaujímavé, nie? A to isté sa deje aj dnes. Sme zahltení rôznymi správami 24 hodín denne. Stále veľa čítam o veciach, ktoré mnohí považujú za depresívne a temné, ale všetko nás to akosi priťahuje, je to pre nás zaujímavé, presne ako ďalší song z nášho albumu, ktorý je čisto hypotetický, fiktívny. Opisuje vymretie mayov ako ľudského rodu počas Doby ľadovej. Je to síce fikcia ale určitým spôsobom je to originálne a možno je v tom kus pravdy. Niekedy je ale dôležité snažiť nájsť aj v tých smutných, depresívnych veciach niečo pozitívne. Treba hľadať krásu, aj keď dnes je to čoraz ťažšie.
KJ: A čo vás dokáže vo všeobecnosti najviac inšpirovať?
D: Veľa vecí, napríklad keď sme dnes prileteli, bolo neuveriteľne sychravé počasie. Hmla postupne klesala dole a cestou autom z Viedne bola krajina absolútne neuveriteľná - veľa dymu, obrovské dymové komíny, ktoré ako keby tancovali, špirálovito sa točili smerom k oblohe, zatiaľ čo stromy sa vplyvom vetra ohýbali. Sledujete to v nedeľu ráno a práve toto je to, čo inšpiruje. Je to úžasné.
KJ: A nie je to bežné britské počasie?
D: Nie tak úplne. Ide o to, že takéto chvíle sa neopakujú, že to bolo prvýkrát, čo som šoféroval cez túto konkrétnu krajinu, kde takéto počasie existuje a to je fantastické. Deje sa mi to často, pretože všade na svete je to iné. Keď je búrka v Brightone, ostávame niekedy na pláži, lebo more vyzerá tak nahnevano, má ako keby svoj zámer. A vy chcete doň vojsť, hoci viete: Áno, budem mokrý. Áno viem, je tu silný vietor, je to strašidelné. No vy si chcete byť istí, že preciťujete práve jedinečný okamih a práve toto je to inšpiratívne, to čo môžete do seba nasať. A je to aj dôvod prečo ľudia chodia na koncerty. Nie je to o tom, že im chceme zahrať presnú nahrávku piesní, ale ide o ten moment, ktorý môžu cítiť a my môžeme sledovať, čo sa stane. Ľudia chcú spontánnosť, zaujímavosť, drzosť. Koncertná atmosféra inšpiruje, tak ako aj literatúra, príroda, umenie, hudba, ľudia, všetko a všetci. Niekedy keď čítam, tak sa zastavím pri niektorých vetách v knihe a z tej hĺbky sa mi zatajuje dych a vravím si: „Neuveriteľné“. A toto chcem dosiahnuť v mojich skladbách - aby ľudia, ktorí ich počúvajú, boli nimi pohnutí.
KJ: Vaše videoklipy sú úplne „iné“ ako väčšina toho, čo poznáme. Na základe čoho ich tvoríte a ako taká tvorba prebieha?
D: Chceme sa hlavne uistiť, že klip vystihuje celkovú skladbu a jej význam, napr. nad videoklipom k piesni Marching song sme rozmýšľali už dlho, ale nemali sme k tomu peniaze a potom sa ich podarilo získať a tak sme ho mohli uskutočniť. K videoklipu Chorea nám peniaze poskytol jeden náš priateľ. Bol natáčaný blízko útesov, kde žijeme a bol to dokonca aj jeho nápad. Takže často sa tieto videoklipy vyprodukujú vďaka rôznym ľuďom, čo je veľmi pekné. Je milé, keď sa o nás ľudia takto zaujímajú. Keď chcete začať produkovať hudbu, musíte nechať aj druhých ľudí, aby vám povedali svoj názor, lebo vidia veci z iného pohľadu.
KJ: Osobne sa mi klip k Marching song veľmi páči. Čo vás k nemu inšpirovalo?
D: Moja interpretácia tejto piesne je viac-menej lyrická. Keď človek na niečom pracuje, pozerá cez to a stále napreduje, akoby „pochodujúc“. Pomaly prestáva vnímať, na tvári neukazuje žiadne emócie. Idea pribúdajúcich modrín vo videoklipe je akousi fyzickou manifestáciou druhu emocionálnej, alebo mentálnej reality. Ukazuje istý stoicizmus, silnú odhodlanosť, čo sa určite dotýka každého z nás, lebo každý zažil v živote situácie, kedy sa cítil byť „napadnutý“. Najlepšie čo môžeme pre seba vtedy spraviť, je vyrovnať sa s tým a ostať sám sebou - silným a hrdým na seba.
KJ: V jednom z rozhovorov ste sa vyjadrili, že neradi škatuľkujete svoju hudbu - nechávate to radšej na svojich fanúšikov a ich pocity. Nemyslíte si, že v dnešnej hudbe sa natoľko stierajú hranice, že pre poslucháča je oslobodzujúce pokiaľ môže svoju obľúbenú kapelu aspoň čiastočne kam zaradiť?
D: Pre mňa je to ťažké. Osobne si myslím, že zrelí fanúšikovia si vedia sami zadeliť štýl hudby a jej žánrovosť a vedia si povedať: „Mám rád túto skupinu, lebo mi dáva taký a taký pocit.“ A podľa mňa, to by mal byť dôvod, prečo ľudia počúvajú a majú radi tú skupinu, pretože je pre nich inšpiratívna, emocionálna. A to stačí. To znamená, že ich nejakým spôsobom zasiahla a to je pre mňa dôležitejšie, než byť trendy, lebo to je len dočasné. Presne ako aj predávanie platní, časopisov alebo sledovanie programov. To všetko strašne „mačká“ hudbu do malých škatuliek predávanosti a marketingových ťahov. Pamätám si, že som raz čítal perfektný článok od fantastického žurnalistu Marka Skinnera, ktorý v ňom opísal svoj zážitok na vystúpení jedného umelca pri sledovaní jednej dievčiny spolu s jej priateľom, ktorá stála pred ním a oduševnene spievala každé jedno slovo piesne. Na konci koncertu sa k nemu otočila s ospravedlnením, že spievala príliš hlasno, čím ho isto rušila, načo on odpovedal, že to bol jeho najlepší zážitok z celého víkendu. A to je najlepšie na hudbe, že hudba na vás pôsobí, napríklad aj tým, že na základe recenzie jedného človeka, ktorý impresívne opíše svoj umelecký zážitok sa dostanete k hudbe, o ktorej ste predtým nemali ani šajnu.
KJ: Meno ste si vybrali podľa dánskej rozprávky, vy sami ste však Briti. Odkiaľ ten príbeh teda poznáte?
D: Thomas aktívne hľadal meno pre našu kapelu. Nebolo to tak, žeby sme hľadali nejakú konkrétnu pointu názvu, lebo sa stáva, že ľudia si na základe mena skupiny vypočujú hudbu. Je to zvláštne, ale dovtedy sme nevedeli veľa o tejto rozprávke, alebo celkovo o rozprávkach. Neviem ako je to u vás, vo východnej Európe, ale u nás v Británii sú rozprávky vždy s istou morálnou pointou, napriek tomu že sa odohrávajú v istých veľmi dramatických až strašidelných príbehoch. Hlavne tie zo stredovekých čias. Rozprávky sa snažia deti učiť rozpoznať zlo a dobro. Ukazujú, že zlo vo svete reálne existuje.
kj
reklama
späť
ďalšie rozhovory
Royko Passage – Preraziť v Londýne ...
18. 04. 2012 10:38 - Najuspokojivejšia predstava gitarovej kapely je tá, v ktorej elektrická gitara nehrá hlavnú.. viac
Nebe - Posledný rok? Najlepší v ...
28. 03. 2012 12:24 - Havířovská kapela Nebe prináša na svojom debute Legosvět desať chytľavých melódií a.. viac
Horkýže Slíže - Politiku určite ...
29. 02. 2012 11:46 - Pred posledným koncertom HSPK Tour pozostávajúcej zo spoločných vystúpení kapiel Konflikt,.. viac
Bluebird – Turné po Európe nie je ...
17. 02. 2012 12:19 - Bluebird (Jacques Bruna), Astronautalis (Andy Bothwell) a Ben Cooper pochádzajú z tej istej.. viac
NYPC: Dievčatá nám na pódiu robili st...
12. 01. 2012 14:45 - Britská elektropopová kapela New Young Pony Club pozostávajúca z piatich členov: Tahita Bulmer.. viac
Zapaska: Folklóru majú na Ukrajine už ...
30. 12. 2011 18:58 - Ukrajinská manželská dvojica Jana a Pavlo, známa aj pod názvom Zapaska, robia indie folk.. viac
Hadouken!: Recenzie nás nezaujímajú
17. 12. 2011 09:18 - Časopis NME o nich povedal, že sú „najúžasnejšia, najnepredstaviteľnejšia a.. viac
Gwerkova: Nemáme žiadne plány
09. 12. 2011 13:09 - Gwerkova je projekt troch mladých ľudí, ktorých spája priateľstvo. Svoju kapelu pomenovali.. viac
Dva: My vieme, o čom spievame
02. 12. 2011 17:04 - Netradičné české duo Dva vzniklo v roku 2006. Manželia Jan a Bára Kratochvílovi spievajú.. viac
Ben Cooper - Všetky moje nástroje sú ...
25. 11. 2011 10:08 - Ben Cooper, áno, stále ten z Jacksonville na Floride, nemá problém vytvárať spolupráce a.. viac



profily



















