profily

Biffy Clyro – byť niečia obľúbená kapela

foto: http://events.liveguide.com.au/646307_thumbnail_280_Biff y_Clyro_Biffy_Clyro_UK_Australian_Tour_2010.jpg

09. 04. 2010 08:43

Keď vo februári tohto roku vyhlásil škótsky časopis The Scotsman anketu o najobľúbenejšiu škótsku skupinu, víťazom sa prekvapivo nestali Franz Ferdinand. Na plnej čiare ich zvalcovala skupina s čudesným názvom Biffy Clyro. Táto trojica kombinujúca rock s gospel popom je fenoménom nielen na britských ostrovoch, ale v podstate na celom svete. Sami však z toho veľkú vedu nerobia. Nezaujímajú ich kritici, ktorí na rozdiel od fanúšikov nie sú ich tvorbou zas až tak uchvátení, nezaujímajú ich hviezdne maniere. Tie si dnešní tridsiatnici Simon Neil, James Johnston a Ben Johnston užili, keď boli výrastkovia.

Biffy Clyro totiž funguje už od čias, keď mali všetci traja pätnásť rokov. Práve v tom čase, teda v roku 1995, sa chalani rozlezený po rôznych teenagerských skupinách dali dokopy a dlhé dva roky skúšali, napodobňovali Nirvanu a Metalicu. O týchto začiatkoch hovorí Simon Neil takto: „Keď začínaš, chceš byť ako tvoja obľúbená kapela. Neskôr zas chceš byť niečia obľúbená kapela.“ Biffy Clyro sa hľadali a z malého mesta na konci sveta sa kvôli príležitostiam presťahovali do Glasgowa. To už celkom intenzívne koncertovali pod názvom Biffy Clyro. Tento čudný názov vraj vznikol z kratochvíle počas ktorej spoločne vymýšľali rôzne produkty pre svojho obľúbenca Cliffa Richarda – pesničkára, ktorého chalani v tom čase obdivovali. Inokedy zas odôvodňujú svoj názov ako skratku slov Big Imagination For Feeling Young 'Cos Life Yearns Real Optimism (veľká informácia pre pocit mladosti, ktorá prahne po skutočnom životnom optimizme) a inokedy sa zas priznávajú k odkazu prvého fínskeho futbalistu zo sedemnásteho storočia. Takže si vyberte...

Po presídlení do Glasgowa si našli svojho prvého manažéra, ktorý im pomohol vydať ich debutový singel a otvoril im dvere k prvému vydavateľstvu, ktoré im vydalo EP obsahujúce štyri skladby. Pretože naozaj milovali bizarné názvy a najskôr preto ho pomenovali ako Thekidswhopoptodaywillrocktomorrow. To bolo v roku 2000 a na skutočný album si museli počkať ešte dva roky. Keď vyšiel, volal sa Blackened Sky, bol nesmierne cítiť punkovými inšpiráciami a bol celkom dobrým spôsobom, ako na seba skupina upozornila. Už o rok neskôr nasledoval alternatívnejší a experimentálnejší The Vertigo of Bliss.
Potom sa strhlo klasické koncertné turné, ktoré však trojicu nevyšťavilo natoľko, aby hneď po jeho skončení nevliezli znova do štúdia a nenahrali v poradí tretí album s názvom Infinity Land.

Rok po roku tak vznikali albumy, ktoré si boli navzájom viac ako podobné. Keď si však skupina dala chvíľu pauzu, namiesto zbesilého nahrávania jedného albumu za druhým sa venovala zbieraniu inšpirácii. Do skladieb melodického rocku pridali oveľa viac gitarových riffov, a celý album s názvom Puzzle obalili do dôraznejšej experimentálnosti. Konečne sa tak v roku 2007 začali tešiť uznaniu nielen od fanúšikov, ale aj od kritikov a kolegov z brandže. To sa prejavilo napríklad hraním s Muse, The Who, Red Toh Chilly Peppers a pozvánkou na Glastonburry a Leeds. Na sklonku minulého roku vydali svoj doposiaľ posledný album s názvom Only Revolution, s hitmi ako Many of Horror alebo The Captain, ktorý sa teší komerčnému aj kritickému úspechu. Skupine Biffy Clyro sa naozaj podarilo to, čo si na začiatku svojej kariéry predsavzali. Stali sa niečiou obľúbenou skupinou.