Už od škandálu, ktorý vyvolala súťažiaca SuperStar Pavlína Ištvancová a jej nevídaná podpora z jedného telefónneho čísla, je asi každému jasné, ako ľahko sa dajú ovplyvniť výsledky hlasovania. Stačí si kúpiť dostatočné množstvo kreditu, poprosiť dvoch troch kamarátov, ktorým nebude vadiť kŕč v prstoch a ste na dobrej ceste  k postupu do vyššieho levelu. Štvrté štvrťfinálové kolo Eurovision  Song Contest sa dosť dlho uberalo presne týmto smerom.

Pavol Kusý so skladbou Slzy v daždi sa pozoruhodne dlho držal v postupujúcej štvorke piesní aj napriek tomu, že pesnička by mohla byť prototypom toho, ako sa skladba nerobí. Teda samozrejme, ak nechcete robiť provinčnú, gýčovitú skladbu a tváriť sa pri nej ako Bon Jovi. Aj  napriek priemernej melódií a podpriemernému textu sa pesnička takmer dokonca držala na vrchných priečkach. Napokon však nepostúpila. Našťastie.  A s ňou nepostúpila ani najlepšia skupina včerajšieho večera Save the Cookie so skladbou My World, ktorá ako jediná z doteraz uvedených skladieb  mala právo reprezentovať Slovensko  aj kúsok za rohom. Hovorí sa síce, že hlas ľudu je hlas Boží, ale po včerajšom kole plnom hlasujúcich paradoxov o tom pochybujem.

Do semifinále okrem pochopiteľných postupov Martiny Schindlerovej so skladbou Môžeš ísť, Petry Humeňanskej so skladbou Rosa rosí a skupiny Alone s pesničkou Strašne mi chýbaš postúpil aj Mayo so skladbou Tón.  Tu už trochu začínam pochybovať o vesmírnej spravodlivosti na ktorú sa interpret vo svojej skladbe oháňa a čoraz viac sa mi vtiera myšlienka či jeho postup nie je len dostatočnou investíciou do self-proma. Treba síce uznať, že vizuálna stránka jeho vystúpenia mala onen štýl, ktorý sa všeobecne považuje za príťažlivý  - veľký klavír, biela košeľa, extravagantne oblečené „akože huslistky“ robiace kulisu spevákovi, no i tak sa mi nezdá, žeby práve túto skladbu volilo takmer trinásť percent hlasujúcich divákov. Logickejší je postup skupiny Alone, ktorá síce tiež nereprezentuje to najlepšie zo žánru, ktorému sa snažia pripodobniť, ale ich skladba mala aspoň naozaj vysielala tú emóciu o ktorej skladba hovorila.

Príjemné bolo vystúpenie Petry Humeňanskej, ktorá spievala pieseň svojej sestry Rosa rosí.  Pôsobivá zmes folklóru a popu, vystúpenie v čistom a vkusnom štýle, kvalitné spevácke a hudobné výkony. Áno, takto nejako by to celé malo vyzerať.  Škoda len, že Rosa rosí nemá veľkú šancu uspieť medzi  popovými sladkosťami, ktoré sa prestavili v predchádzajúcich kolách.

Víťazkou štvrtého štvrťfinále sa podľa očakávania stala Martina Šindlerová so skladbou Môžeš ísť. Schindlerovej slúži ku cti, že sa ani nepokúša skladať vlastnú hudbu a texty. Je len interpretkou slušnej skladby. Nedá mi však nepovedať, že slušná skladba by sa mi páčila viac, keby ju spieval niekto iný. To by potom ale asi nezískala dvadsať percent.



Eses