vystúpenia a koncerty

Rasmus: popmetal pre deti a (ich) hrozičov

21. 02. 2009 12:00

The Rasmus, DK Dúbravka 19.2.2009, support - Airfare.

Had, ktorý sa kľukatí vo vestibule DK Dúbravka sa zdá byt priveľký pre pomerne malú sálu, nakoniec je však priestor tak akurát plný. Ale dusno je skôr v publiku ako na pódiu.

To prichádza krátko pred ôsmou rozohriať česká gitarovka Airfare. Doma celkom dobre rozbehnutí nominanti na tohtoročného Anděla vydávajú v marci už druhý album s "drsným" názvom Do You Like My Shit. Chalani majú napočúvané všetko, čo v poslednom desaťročí určovalo trendy v gitarovom indie rocku. Ich „shit“ snáď ako prvých evokuje The Strokes (pre lenivú Casablancasovskú štylizáciu speváka Thomasa J. Lichtaga. ), nedajú sa nepočuť The Libertines a mafia okolo Dohetyho, Arctic Monkeys a x ďalších epigónov.

Štvorica v obsadení dve gitary, bicie a basa sem tam zabŕdne hlbšie do punku, nechýba ani v rockovej muzike opäť moderné disco, ale pri snahe pochytať všetky indie triky súčasnosti akoby Airfare stratili prehľad o tom, čím chcú byť. Dobre znejú v momentoch, keď nechcú za každú cenu hrať "rokenroll" Zaujme nápaditá hra sólového gitaristu, škoda, že sa k nemu nepridá aj frontman. Dobré by bolo nepúšťať k mikrofónu basáka, pretože jeho "Máte rádi rock´n roll? Všichni ruce nahoru!" vie pri tretej pesničke (a vôbec) dosť odradiť. Airfare zatiaľ lietajú lowbudgetovo, ale na krátke lety to stačí.

The Rasmus nechajú na seba chvíľu čakať. Publikum sa okrem nedočkavosti vyznačuje nečakanou pestrosťou - od pripitých teenage hrozičov s potítkami, cez panie v strednom veku s doprovodmi až k niekoľkým dôchodcom. (tí mohli byť ale pokojne aj členmi dobrovoľného hasičského oddielu).

"Lebo spevák je pekný," dostáva autor tohoto článku okamžite odpoveď od dvoch dievčat, ktoré vyzerajú ako skalné fanynky, (ale nie sú) na otázku, prečo sa im páči práve The Rasmus. Okrem toho majú rady Landu a "tvrdšie veci."

Vzápätí už sála potemnie a z reprákov sa ozýva dramatické pochodové intro - večer heavyrockových klišé sa môže začať. Zdá sa, že publikum má viac nastražené oči ako uši. Spúšte mobilových foťákov vyrábajú stovky zlých a zbytočných fotiek a neskôr poslúžia aj ako „zapaľovače.“ Prvá zaznie Livin In A World Without You, singel z ostatného albumu Black Rose. V poradí už siedmeho. The Rasmus nie sú žiadnou rýchlokvaškou, k vyčistenému metalpopu pre masy smerujú už od roku 1994.

Menu na najbližšiu hodinu a pol je jasné - rovný rytmus v stredných tempách, polohlasné, šepkané slohy nasledované veľkými refrénmi v molových harmóniách. K tomu sloganovité texty o tom, ako je nám smutno. Veľa štylizácie, minimum prekvapení.

Hitov majú The Rasmus dosť, čo tam potom, že sa podobajú ako vajce vajcu. Ich súvislý tok sem-tam prerušia baladickejšie skladby ako Liquid či Live Forever a frontman Lauri Ylönen si zopárkrát "oblečie" aj akustickú gitaru. Celkom vítané spestrenie v podaní solovýstupu basgitaristu Eera Heinonenena, ale preruší nedočkavá vrava. Chceme ďalej skákať! "Ok, Let´s go back to the business," uzavrie napokon basista a nemôže to povedať presnejšie.

In The Shadows (s celkom vtipnou reggae vsuvkou) a Quilty zaznejú ešte pred prídavkom. Niekde v strede samozrejme F-F-F-Falling, Your Forgiveness, Immortal. Medzi tým povinné "Bratislava we love you“ a ďalšie frázy.

Po návrate na pódium prekvapia večne smutní Fíni akýmsi twistom v rodnom jazyku, s pomocou speváčky z publika (podľa toho, ako ovládala text išlo skôr komparzistku). Ako posledný v ušiach doznieva asi najpopovejší kúsok večera Sail Away. Príznačné.

Pre fanúšikov skupiny išlo iste o mimoriadny zážitok. Zvuk bol výborný, "Rasmusovia" hrali ako z CD-čka, Lauri bol snáď pekný a niektorí si domov odniesli aj paličky (bubeník Aki ich hodil viac ako dve). Ak vám stačia pekne zabalené pilulky bez kontradindikácií, boli ste na správnom mieste. Ale počúvať The Rasmus po tridsiatke a brať ich vážne?

aj, foto SITA

reklama

hodnotenie:

priemerné hodnotenie:
2.9

späť

Diskusia k článku (3)