albumy
Micachu And The Shapes – Never (Rough Trade Records, 2012)

Keď som približne pred rokom robil rozhovor s Micachu And The Shapes priznali sa k tomu, že ich tretí album je už hotový. Bohužiaľ disk, na ktorom ho mali uložený sa im pokazil krátko predtým, ako ho chceli poslať vydavateľovi. Trvalo ďalší rok, kým ho nahrali nanovo. V duchu tejto príhody môže byť jeho názov Never pochopiteľnejším.
Micachu (Mica Levi) and The Shapes (Raisa Khan, Marc Pell) sú trojčlenná britská kapela, ktorá bez akýchkoľvek problémov toto zaradenie preskakuje vlastnou úspešnou snahou znieť inak. Debut Jewellery (2009) je prechod punk-popovou záhradou, kde sa melodické stráca a vynára v návale zvukov podomácky vyrábaných hudobných nástrojov a vysokého divne falošného spevu Mica Levi. Všetko popové je definitívne preč na druhom albume Chopped and Screwed (2011), ktorí nahrali pre zmenu naživo s londýnskym orchestrom Sinfonietta.
Z rozhovoru vyplynulo aj to, že Never bude mať rozhodne bližšie k Jewellery ako k Chopped and Screwed: „Viac gitár, viac historických referencií, viac tanečnej hudby. Niečo medzi Nirvanou a Beatles“. Nánosy zvukov (opäť ako na debute ani tu nechýba aj zvuk vysávača) nevypĺňajú celý priestor, ale stále zacláňajú tomu skutočnému. Deje sa to na pozadí. Mini melódie sa vynárajú jedna za druhov, rytmy prechádzajú z pomalších do rýchlych v reálnom čase bez toho, aby ste si to pri prvých počutiach vôbec všimli. Popri štandardne niečo viac ako minútu trvajúcich skladbách sa v štrnásťčlennom trackliste nachádzajú aj dlhšie kusy. Sú to dve viac ako štvorminútové kusy pričom hlavne Nothing dokazuje, že títo úchyli nie sú vlastne až tak úchylní. Zaberie to veľa počúvaní, kým je jasné, že skladby Slick, Holiday a Glamour sú zaručene zábavnejšie, ako zvyšok albumu. Ten ponúka veselosť na riedko roztrúsenú a len v niekoľkých pár momentoch.
Never je sakramentsky náročné počúvanie. Micachu And The Shapes sa otočili chrbtom k strednému prúdu ešte viac. ako kedysi a nastoľujú nulovú toleranciu vlastnej ochote cielene sa niekomu zapáčiť na prvýkrát. Možno lahôdka pre vytrvalých, ale určite aj zamyslenie nad dôverou voči svojmu obľúbenému recenzentovi.
Tracklist:
01. Easy
02. Never
03. Waste
04. Slick
05. OK
06. Low Dogg
07. Holiday
08. Heaven
09. You Know
10. Glamour
11. Top Floor
12. Fall
13. Nothing
14. Nowhere
MO
reklama
späť
ďalšie albumy
Devendra Banhart - Mala (Nonesuch, 2013)
24. 04. 2013 10:21 - Aj keď nie je Devendra Banhart v našich končinách až takým známym umelcom, stojí za.. viac
Depeche Mode - Delta Machine (2013, Mute Records)
22. 04. 2013 09:49 - "Staroromantici" Depeche Mode sa vracajú po 4 rokoch s albumom Delta Machine. Už jeho názov.. viac
Woodkid - The Golden Age (Green United Music, 2013)
19. 04. 2013 14:01 - Sú ľudia, ktorí sa neuspokoja len tak s hocijakým úspechom. Byť úspešný je jedna vec... viac
Ólafur Arnalds – For Now I Am Winter (Mercury Classics, 2013)
17. 04. 2013 10:07 - O multiinštrumentalistovi Ólafur Arnaldsovi nepotrebujete vedieť, že pochádza práve z.. viac
Hadouken! - Every Weekend (Surface Noise Records , 2013)
15. 04. 2013 11:37 - Tretí štúdiový album formácie Hadouken! z Veľkej Británie je plný nečakaných zvratov a.. viac
Bon Jovi – What About Now (Island Records, 2013)
12. 04. 2013 10:27 - Legendy prostoduchého štadionového rocku – áno Bon Jovi – sú späť s dvanástym album.. viac
Laura Mvula - Sing to the Moon (RCA Records, 2013)
10. 04. 2013 15:23 - V ankete BBC Sound of 2013 sa umiestnila na štvrtom mieste. Porotu, ktorá v tejto hudobnej.. viac
The Flaming Lips – The Terror (Warner Bros. Records, 2013)
08. 04. 2013 09:42 - Po dvoch albumoch, na ktorých hrali The Flaming Lips buď prebrané veci, alebo kolaborácie.. viac
The Strokes - Comedown Machine (RCA Records, 2013)
05. 04. 2013 12:50 - Deti bohatých otcov alebo kapela 21. storočia. Volajte Strokes ako chcete, nespochybniteľným.. viac
Stereophonics – Graffiti On The Train (Stylus Records, 2013)
03. 04. 2013 10:00 - Po dvadsiatich rokoch na scéne prichádzajú Stereophonics so svojím ôsmym albumom Graffiti On.. viac


profily










