albumy

Loney, Dear – Hall Music (Something In Construction, 2011)

23. 01. 2012 10:09

Emil Svanängen sa znovu zavrel v pivnici svojho domu. Žiadna inventúra zaváranín. Nahrať šiesty album svojho projektu Loney, Dear sa mu zachcelo. Aj keď Hall Music ponúka presne ten istý pesničkársky model, je nebývalo nezábavný a pokojný.

Keď Emil nahral svoj tretí a zároveň doposiaľ najlepší album Loney, Noir (2005), prekonával ťažké obdobie. Emocionálna rozbúrenosť spravila psiu robotu v prospech fanúšika vyhľadávajúceho osobné spovede. Všetko ľudské trápenie, nielen z nešťastnej lásky, bolo pretavené do melódiou veselých skladieb s nekonečne pochmúrnym podtónom. Stále smutný a neupokojený mladý Svanängen pridával v nasledovných obdobiach výrazné gradácie a na dvoch ďalších albumoch Sologne (2006) a Dear John (2009) stále viac zapájal aj jemne špinavé elektronické podklady. Výsledkom zvláštne pokojnej nálady albumu Hall Music je nasledujúca otázka: sú albumy oveľa lepšie a uveriteľnejšie, keď sám autor naozaj v období ich vzniku trpel?

Hudobne pribudli klávesové pozadia. Všetko na úkor akustickej gitary, ktorá sa dostala v prípade Hall Music do úzadia. Takmer úplne odpadli klasické bicie, nahradené skôr perkusiami. Ostali sláky, klavír, basa, klarinet, vysoký vokál, krátke veľavravné texty a pribudol vibrafón. To všetko je v poriadku, ale kvôli tomu, že prakticky vypadli gradácie napríklad vo forme stupňovaných vokálov, trvá veľmi dlho, kým sa v takmer tridsaťpäťminútovom hracom čase zjaví vzrušujúci moment. Záchranou je štvrtá Calm Down, kde práve novonaverbovaný vibrafón ponúka svetlý moment. Pokračovať by sa dalo deviatou Durmoll alebo poslednou What Have I Become?. Ostatok sa zlieva do jedného ťažko rozlíšiteľného celku, ktorý síce nezaprie svojho autora, ale ani neprinúti k zvýšenej fanúšikovej pozornosti. Hall Music, prvý nudný album Loney, Dear.

Od akustických základov cez zvuk klarinetu, až po elektronickejšie zábavky posledných rokov je Loney, Dear stále na ceste smerom niekam. To, že na Hall Music je všetko skôr zbytočne dokonalo prepracované a nie podané priamo z raneného srdca, je len ďalšia z podôb Emila Svanängena. Tak si to ospravedlňujem ja.

Tracklist:

01. Name
02. My Heart
03. Loney Blues
04. Calm Down
05. Maria, Is That You
06. D Major
07. Largo
08. Young Hearts
09. Durmoll
10. I Breamed About You
11. What Have I Become?

MO

reklama

hodnotenie:

priemerné hodnotenie:
2.8

späť

Diskusia k článku (0)