Katarínu Kubošiovú poznajú predovšetkým poslucháči nášho jediného alternatívneho rádia. Práve v relácii Demovnica rádia FM sa predstavila po prvýkrát. Pesničkárka, ktorá seba samú nazýva s ironickým odstupom Katarzia, vydala svoj debutový album Generácia Y.

Katarzii a jej albumu sa dá vyčítať kadečo. Pravdou je, že na gitare nehrá ktovieako, jej rozsah by ste v lepšom prípade označili za „neveľký“ a melódie za „navzájom si podobné“. V textoch to priam preteká ženskou hystériou a hemží sa teatrálnosťou. Áno, toto všetko môže a pravdepodobne aj bude liezť na nervy všetkým, ktorých Katarziiné pesničky nechytili. Tí druhí však práve toto budú vyzdvihovať ako jeden z najlepších hudobných momentov posledného obdobia. Vec sa má možno takto. Kto videl niektoré zo živých vystúpení tejto mladej speváčky vie, že Katarzia si je svojich rezerv viac ako vedomá. Zámerne však s nimi nasilu nebojuje, naopak snaží sa z nich urobiť prednosť. Prostota vie byť cool.

Presne takto pristupovala aj pri tvorbe svojho debutu. Nie je ťažké predstaviť si, ako mohol album vyzerať a znieť, keby sa rozhodla využiť všemocnú moc produkčných a postprodukčných trikov. Album si však až na niekoľko sprievodných gitár, klavíru a hosťovania mamy Evy Pavlíkovej vystačí aj so základným materiálom, ktorým je pesničkový potenciál. Katarzia spieva o tom, ako sa bojí hlbokej vody a Dunaja, ako ju prepadajú paranoje vždy, keď sa muž začne správať inak ako doteraz, o tom, že nie je automat na lásku, ale aj o svojej mame a o tom, ako nevie odolať vôni z pekárne. Nejde pritom o žiadne trpko-bôľne dievčenské klišé rýmovačky, ale o vtipné a s nadhľadom písané texty a interpretácie. „Toto je tak typické pre všetky ženy, hneď si z toho odvodíme, že nastali vo vás zmeny“ spieva v skladbe Paranoje a vysoko vytiahne hlas v štýle opernej subrety, aby bolo jasné, že jej utrpenie je naozaj hodné divadelnej drámy. „Ešte včera si mi sadil v Tatrách palmovú alej! Nevadí, idem hrať solitare ďalej.“ spieva v jednej z najlepších skladieb Knock Drop. Vydarené sú aj Spýtala som sa alebo Dunaj, v ktorých sú zašifrované všeobecné obavy zo sveta a života.

Iste, nie všetky skladby bolo nutné na pätnásť skladbový album dávať. Už spomínaná hudobná monotónnosť spôsobuje, že sa určite budete chcieť čo najrýchlejšie dostať cez siedmu Toto čo je, trinástu Ticho na svet a možno aj štrnástu Zbohom láska. Ostatné si však budete užívať s radosťou a humorom, ktorý nová slovenská pesničkárka prináša. Generácia Y rozhodne stojí za vypočutie!



Tracklist:

01. Utekám
02. Spýtala som sa
03. Dunaj
04. Tancuj tancuj
05. Knock Drop
06. Z vágneho jasné
07. Toto čo je
08. Generácia Y
09. Paranoje
10. Mozgové sféry
11. Mama
12. Infantilný punk
13. Ticho na svete
14. Zbohom láska
15. Čokoládky

Soňa Smolková