To Lose My Life debutový album skupiny pôvodne známej pod názvom Fear Of Flying, sa na scéne vynoril cez ťažkú hmlu, aká obvykle sadne na albumové rebríčky v tomto ročnom období. (Nemusíte sa však obávať do konca Marca sa určite zdvihne – veď môžeme očakávať nový album U2.) Vydanie albumu 19. januára dáva nahrávke skvelú šancu spôsobiť rozruch v albumových rebríčkoch bez ohľadu na to ako ju príjmu hudobní kritici. 

Londýnske trio, ktoré hralo alternatívny indie-rock, v zložení vokalista / gitarista Harry McVeigh, basgitarista / textár Charles Cave a bicista Jack Lawrence-Brown ešte pod pôvodným menom Fear of Flying hralo neseriózne, takmer komické piesne, ktoré veľmi nedávali zmysel. Zdá sa však, že niekedy po sformovaní kapely sa chlapci rozhodli, že zmenia imidž,  na o niečo temnejší, a nazvali sa  White Lies. Po tom čo vydali prvé dva single  Death a Unfinished Business sa White Lies vydali na turné ako predkapela pre väčšie mená a  neskôr začali pracovať na svojom debutovom albume. Hudobníci odleteli do  Bruselu spolu s producentmi Edom Bullerom a Maxom Dingelom (známymi svojou prácou na albumoch  The Killers a Glasvegas)  aby presne podľa plánu vydali koncom januára svoju prvú LP nahrávku. Táto zjavne celkom slušná zbierka indie-rocku úspešne  debutovala na prvej priečke Britského albumového rebríčka, v čom pomohol aj fakt, že sa White Lies v rebríčku BBC Sound of 2009, ktorý mapuje najzaujímavejšie začínajúce kapely a interpretov na daľší rok, umiestnili na druhom mieste.

Pôvodne chceli  White Lies nazvať album To Lose My Life or Lose My Love podľa  úryvku textu z titulnej piesne no nakoniec bol názov skrátený iba na To Lose My Life - čo však vážnejšie neovplyvnilo fakt, že album je už pár týždňov po vydaní považovaný za možného kandidáta na Mercury Prize. Zdá sa, že táto mladá trojčlenná formácia z Londýna, má všetky správne karty v rukách. Chlapci, ktorí vôbec nezapierajú, že na ich tvorbu má silný vplyv rock z éry 80tych rokov - vydali album  plný príbehov o láske a strate, zatratení aj spasení, nádeji a beznádeji. Album To Lose My Life (v preklade Prísť o život) - je svetlo aj tma v rovnakej miere.

To Lose My Life nahrali White Lies spolu s 20-členným orchestrom, takže kompozície nemôže nikto obviniť z toho, že by boli príliš jednoduché. Čo sa týka McVeighových vokálov prekvapujú širokým expresívnym rozsahom – chvíľami silné a inokedy citlivé. No pri každom z desiatich trackov sa neubránite pocitu, že počúvate niečo dobre známe: v skutočnosti si  White Lies zobrali všetko zaujímavé od tých najlepších predstaviteľov rocku takže sa automaticky neubránite porovnávaniu s inými kapelami. Vokály vám budú nápadne  pripomínať  Joy Division s ich frontmanom Ianom Curtisom a pri takmer každej piesni si spomeniete na ďalšiu a ďalšiu indie kapelu, ktorá sa objavila na prelome tisícročí – už úvodná chytľavá skladba  Death s neočakávaným ironicky optimistickým prístupom vám asi pripomenie nahrávky od The Cribs, kým rytmus a syntezátory stredne rýchlej balady E.S.T. znejú trochu ako od Depeche Mode. Našťastie nové melódie a originálne texty dodávajú nahrávke nový punc – takže čím viac počúvate tým viac identity White Lies  objavíte. Na konci nahrávky po pomalých kompozíciách  Fifty On Our Foreheads a From The Stars, po mrzutej  Farewell To The Fairground a pôsobivej a vážnej Nothing To Give a zvlášť po zamyslenej  The Price Of Love vám bude jasné, že títo chlapci majú vlastný názor na to ako by mal indie-rock znieť.

Aj keď sú  White Lies neustále porovnávaní s ostatnými indie kolegami  nemôžete ich v žiadnom prípade nazvať beztvárimi. Pravdepodobnejšie je, že dobrá znalosť kánonu kvalitnej rockovej muziky hrá výraznú úlohu v ich kreatívnej práci a je presne tým, čo na nich fanúšikovia oceňujú. Títo chlapci nie sú obyčajnými vykrádačmi, ale skôr usilovnými študentami a považujú všetkých, ktorí mali úspech so svojou hudbou za svojich učiteľov.  Ak zoberiete do úvahy, že To Lose My Life je iba začiatkom ich hudobnej cesty dá sa predpokladať, že toto trio ešte stále hľadá svoj vlastný štýl a keď príde čas na ďalšiu nahrávku budú si istejší vlastnými schopnosťami a dúfajme že nás príjemne prekvapia materiálom, ktorý už nebude pripomínať nikoho okrem ich samých. Dnes už je jasné, že White Lies majú veľký potenciál a s trochou snahy sa čoskoro sami stanú objektom napodobňovania.

White Lies - E.S.T.

White Lies - Death


myspace

sp, foto http://www.clashmusic.com/files/images/White%20Lies%2001%20bw%20DIGITAL.jpg