TRENČÍN - Jubilejný 20. ročník Pohody, teda prvý dospelý, už nie tínedžerský ani juvenilný ročník, sa skutočne niesol v dospelom duchu. Festival opäť podrástol, a tým aj jeho reputácia. Organizácia fungovala perfektne, koncerty začínali aj končili v stanovenom čase, festivalová dramaturgia namiešala divácky atraktívny program, hudbu spestril tanec (skvelí boli Nederlands Dans Theater) a sprievodné programy (aj pre deti). Mohli by sme diskutovať, prečo neprišla tá či oná kapela, a prečo prišla tá či oná... Aký by to však malo význam? Festival je o žánrovej pestrosti a tú sa Kaščákovi a spol. podarilo vrchovatou mierou naplniť. Niektoré kapely sa predháňali v hlasitosti, iné v muzikálnosti. Kto chcel tanečnú zábavu, nestarnúci The Prodigy mu ju poskytli. Kto chcel muzikantov od piky, mohol si vypočuť Ernest Ranglin and friends. Znelo reggae, etno hudba, elektronická hudba, dubstep aj orchestrálna hudba. Nemá význam vymenovávať všetky žánre (ani ich nepoznám), Pohoda však verná svojmu krstnému menu navodila to najhlavnejšie: pohodu, spokojnosť, oddych, slobodu, tanec ... (pre niekoho aj pijatiku) ... priateľskú atmosféru, vieru, že v človeku je kus dobra...

Aj preto: Všetko najlepšie, Pohoda!

Richard Cedzo