Tom Vek nahrával svoj prvý album osem rokov v garáži svojich rodičov. Tento rok sa predstavil svoj v poradí štvrtý album Tom Vek - We Have Sound, ktorý ešte stále nemá presný dátum vydania. Na rozhovor prišiel rovnako nesmelo a skromne ako na svoje vystúpenie na Bažant Pohode. Potom sa však rozhovoril o svojom multinštrumentalizme, ale aj o svojom nevinnom imidže. 

KJ: Wau, prepáč, že ti to poviem takto narovinu, ale ty pôsobíš strašne normálne, ako by si si len odskočil z domu, pokecať s kamošmi.

TV: Hej, snažím sa o to byť normálna príjemná osoba. Viem, že indie-rockeri sú viac...ako to povedať...agresívni. Ale ja taký nie som a som na to hrdý. Ale je ťažké sa od toho v indie rocku odosobniť, najmä teraz. Viete rockeri sú viac „rrrrrrr“. Ja som viac "geek".

KJ: Pred chvíľou ti skončil koncert. Páčilo sa ti hrať cez deň?

TV: Myslím si, že day-time šou sú celkom zaujímavé, pretože normálne sú vystúpenia počas večera. Predtým som mal pocit, že moja hudba sa hodí viac na večer. Preto som mal vždy požiadavku, aby sme hrali v noci. Bolo to tak dosť dlho. Ešte nikdy som na festivale nehral cez deň. Keď som zbadal čas koncertu teraz, vravím si: „To bude cool vystúpenie, navyše na veľkom pódiu.“ Takže, áno bolo to fajn. Viem si predstaviť, ako môžu niektoré skladby znieť naživo zrazu trochu divne, ale toto vystúpenie bolo dobré. Nevedel som, že mám toľko slovenských fanúšikov.

Tom Vek: Nesprávam sa ako rocker. Som skôr

KJ: Na koncerte si vravel, že zahráš svoju obľúbenú skladbu. Prečo ju máš rád?

TV: Je to skladba z nového albumu You´ll Stay. Vlastne som ju vydal po vlastnej osi. Znamená pre mňa celkom dosť, pretože sme ju začali hrať po vydaní nášho druhého albumu. V pesničke som hral na všetky nástroje, ale pri nahrávaní tam vždy bol niekto iný, kto to manažoval a dával dokopy. S You´ll Stay som si mohol robiť čo som len chcel a veľmi sa mi to hranie páčilo. Avšak na druhej strane bola celkom ťažká produkcia a mixovanie. Po druhom albume som začal robiť rýchlo nové veci a vážne sa mi to páčilo.
Myslím si, že zaujímavé, pri obhliadaní sa za vlastnou hudbou, je že občas zbadáte veci, ktoré na vás vtedy vplývali, a ani ste si to neuvedomili.

KJ: Hovorí sa o tebe ako o multiinštrumentalistovi. Cvičenie ti teda musí zabrať dosť času.  Ktorý hudobný nástroj ovládaš najlepšie? 

TV: Pravdou je, že ani v jednom nástroji nie som nejako extra zdatný. Je to skôr tak, že na každý nástroj hrám tak trochu. Snažím sa zahrať si poriadne a potom to nahrať. To je dôvod, prečo je vystupovanie také zaujímavé. Bol som bubeníkom v mnohých kapelách pred časom. Hral som mnoho koncertov a zlepšoval sa. No urobiť viac práce v štúdiu znamená zostať trochu chaotický a lenivý, pretože musíte skrátka jedenkrát dobre zahrať a potom to nahrať. To je pointa dobrej verzie nahrávky.

KJ: A ktorý hudobný nástroj a žáner preferuješ?

Páči sa mi rock a grunge. Poznal som jednotlivé časti a chcel som ich vedieť hrať. Bolo fakt cool učiť sa hrať na bicie. Bicie mám fakt rád. Predtým som sa učil hrať na base. Veľa skladieb má špecifickú basovú linku, ktoré robia rytmus a melódiu. Takže hranie na base sa mi tiež veľmi páči.

Tom Vek: Nesprávam sa ako rocker. Som skôr

KJ: Tom Vek nie je tvoje skutočné meno. Ako vzniklo?

TV: Moje normálne meno je Thomas Timothy Vernon-Kell. Zobral som teda „V“ a „E“ z prvého priezviska a pridal „K“ z druhého priezviska.

KJ: Vieš o tom, že to má svoj význam aj v slovenčine, že?

TV: Áno, viem o tom. Keď niečo priezvisko znamená, tak je to celkom cool. Keď mi vyšiel môj prvý album, môj manažér dostal mail s tým, že niekto z Juhoslávie ma našiel a tvrdil, že sme rodina.

Text: Kristína Jurčišinová
Foto: Stanislava Karellová