Tak to Muse napokon dokázali. V pomyselnom rebríčku vykrádania samých seba, ako dôkaz autorského úpadku predbehli už aj zdanlivo nedostihnuteľného Bon Joviho. Siedmy album Drones je ďalším z dôkazov faktu, že v drvivej väčšine prípadov nie je vôbec v poriadku, keď tvorcovia rozprávajú v rámci proma o návrate k svojím začiatkom.

Navyše keď si vďaka tomu spravil spevák a takmer výhradný autor Matthew Bellamy  z vlastných úst aj záchod. Mal obavy. Ak by totiž Muse pokračovali smerom k ešte viac elektronickejším aranžmánom, boli by stále schopní preniesť dostatočne takýto zvuk do živého hrania? Z veľkej časti je to logická obava. Kvalita ich koncertov je tým jediným čo im z ich zlatej éry ukončenej v roku 2002 ostalo. A s tou elektronikou to u nich aj tak nikdy zásadne ďaleko (nebodaj kvalitne) nezašlo. Preto padla voľba na návrat ku gitarovejšiemu zvuku. Čo samo o sebe je tvrdenie, za ktoré prideľujem Muse ďalšiu latrínu.

Darmo sa bude Bellamy snažiť žmýkať ešte viac tie dve či tri polohy, ktorými ako autor disponuje. Už nič ľúbivo priamočiaro gitarové z toho aj tak nevypadne. Potom sa totiž stane to, že najlepšou skladbou na albume Drones je singel Psycho s motívom prešúchaným do priehľadna. Táto vlastnosť prislúcha aj ďalšiemu singlu Mercy, ale to nie je ten najväčší problém tejto pesničky. Horšie je, že presne takto (popový pokoj v slohe a boost v refréne) znejú cover verzie, ktorých Muse nahrali neúrekom. Koniec-koncov všetko, čo z pozície gitarovej dravosti Muse na Drones nájdete, dopadá len dvoma spôsobmi. Buď začnete spakruky menovať ich staršie skladby, v ktorých boli konkrétne motívy použité, alebo si uvedomíte, že Muse znejú miestami ako The Killers (Revolt), alebo ako keď Marilyn Manson prerába Tainted Love (Dead Inside). Dobrým zvykom Muse pri eliminácii nedostatku skutočných pesničiek, je v ostatných rokoch snaha experimentovať. V tomto prípade si prizvali 21 - členné sláčikové teleso, aby mohli okrem iného (Aftermath, Drones) spraviť aj desaťminútový soundtrack (The Globalist) pre kovboja na koni, ktorému nevadí, že jeho púť bude násilne prerúšaná vykrádaním svojich vlastných – minimálne desať rokov starých – nápadov.

Samozrejme Drones má aj svoj tematický rozmer. Pojednáva o nezmyselnosti dnešného systému, kde sa elita snaží vychovať si z plebsu (čiže vás všetkých) svojich poslušných poddaných. Téma je to bezpochyby vážna, len by bolo fajn ak by ju hudobne ťahala skutočná sila a nie len spomienky v prášku.


Názov albumu: Drones
Interpret: Muse
Vydavateľstvo: Warner Bros. Records
Rok vydania: 2015
Žáner: alternatívny rock
Tracklist:

01. Dead Inside
02. [Drill Sergeant]
03. Psycho
04. Mercy
05. Reapers
06. The Handler
07. [JFK]
08. Defector
09. Revolt
10. Aftermath
11. The Globalist
12. Drones

Miroslav Ondřejíček