Po dvoch EPčkach a jednom prerode zo sólového projektu na plnohodnotnú trojčlennú kapelu prichádzajú teraz Queer Jane so svojím debutovým albumom Flowerville. Výhradný autor Vlado Nosáľ skladá jednu skladbu za druhou. Nie len o tom prečo, vďaka čomu a ako to robí som sa ním porozprával v nasledujúcom rozhovore.

MO: Ako veľmi ťa ovplyvnil koncert Wilco, ktorý si videl pred pár rokmi?

VN: Wilco je jedna z mojich obľúbených kapiel. Z ich tvorby ma však najviac inšpirujú staršie veci, ktoré nahrali s dnes už zosnulým Jayom Bennettom. Má to korene v country, je tam ale tiež psychedélia, pop a hlavne dobré pesničky. Toto všetko mám ja samozrejme rád a teda ma to určite aj ovplyvnilo. Albumy Summerteeth a Yankee Hotel Foxtrot som počúval posledné roky veľmi intenzívne. 

MO: Váš soundcloud dokazuje, že napísať pesničku je pre teba takmer až detsky ľahké. Je to tak? Odkiaľ pochádza všetka tá inšpirácia?

VN: V prvom rade sa snažím písať tie pesničky pre seba. Sám som veľký hudobný fanúšik a skrátka si skladám pesničky, aké ma baví počúvať. Náš Soundcloud dlho slúžil ako môj denníček, pričom často sa pri písaní inšpirujem reálnymi osobami a situáciami. Nesnažím sa však o to, aby texty boli veľmi konkrétne. Prvoradá je pre mňa melódia a tak väčšinu času trávim hľadaním chytľavého, ale nie príliš okukaného popevku.

MO: „Chytľavý a nie príliš okukaný“... nie je to náhodou dosť drina?

VN: Určite je. Treba na to hlavne nápad, ktorý niekedy ide dosť sťažka. Ale hudbu robím práve preto, že si myslím, že melódiu dokážem nájsť a zapísať, a preto je to moje poslanie.


MO:   Keď si v rámci výmenného študentského pobytu strávil jeden semester v Anglicku začal si tam hrávať s miestnymi pánmi. Ako prebiehalo ich rozhodnutie, že ťa zavolali s nimi hrávať?

VN: Úplne bežne - začali sme spolu hrať v krčme. Nevyžadovali výpis z registra trestov ani vzorku moču.

MO: Prišiel si do krčmy a skôr ako ti stihli načapovali pintu piva už na teba niekto volal, že hej ty poď s nami hrať?

VN: Pravda je taká, že som prvé dni nemal internet a chodil som ho sockovať do podnikov. Raz som tak zavítal do krčmy s názvom Prince Of Wales, ktorá sa neskôr stala mojou obľúbenou. Keď som tam vkročil, hralo tam duo covery piesní zo šesťdesiatych rokov a jeden z nich, Rick, ktorý sa neskôr stal mojím kamarátom a spoluhráčom mi venoval beatlesovku Nowhere Man, pretože som mal fotku Beatles na svojej taške. Hneď nato sme pokecali a na druhý deň sme už spolu hrali. 

MO: Hrával si im aj piesne určené pre Queer Jane?

VN: Áno, na koncertoch som hrával aj svoje veci. Nikto ma nevypískal.

MO: Keď si začal písať materiál na vás skvelý debut Flowerville (2015) vedel si o tom, alebo si pre potreby debutu dal dokopy niekoľko svojich aktuálnych pesničiek?

VN: Žiadnu pieseň som nenapísal cielene pre album Flowerville. Skončilo tam 11 nahrávok, s ktorými sme boli najviac spokojní.

MO: Sú to všetko nové piesne, alebo na albume skončilo aj niečo vytiahnuté “zo šuflíka“?

VN: Vo svojich pesničkách už trochu strácam prehľad, a preto nerozdeľujem tvorbu na šuflíkovu a stolovú. Ale viem, že najstaršia pesnička na albume je All Is & Everything Is Broken, tá má už viac ako 2 roky. Najnovšia je Lazy, ktorá sa na Flowerville dostala len tak-tak. Zložil som ju len pár týždňov pred poslednými úpravami albumu.


MO: Akú veľkú možnosť mal Adam s Lukášom zasahovať do nahrávania? Si “Liam aj Noel“ v jednej osobe a oni sú tvoji muzikanti?

VN: Adam s Lukášom ovplyvňovali výsledné aranžmány piesní. Do hudby síce nezasahovali skladateľsky, svojimi muzikantskými výkonmi však výrazne ovplyvnili finálny tvar albumu.

MO: Nevznikla pri niektorej skladbe z Flowerville nezhoda v tom ako by ste to chceli aranžérsky pojať? Máš v takom prípade posledné slovo?

VN: Menšie nezhody musia logicky vzniknúť pri každom spoločnom počine. Adamovi sa napríklad spočiatku nezdala pieseň Heath Ledger Smile. Napriek tomu, že ja som tú pesničku myslel celkom vážne, jemu sa zdalo, že sa v nej hráme na drsných chlapcov. Na album sa však nakoniec dostala a ja som len rád. Ľuďom sa páči a za seba môžem povedať, že vo mne vždy bol veľký kus rocknrollera. Som rád, že tá pesnička to dokazuje. A myslím, že všetci v kapele sme s albumom vo výsledku spokojní a to je pre mňa dôležité. 

MO: Nahral si aj pesničku s Antonom Newcombom z The Brian Jonestown Massacre. Ako si sa k nemu dostal? Ste stále v kontakte?

VN: S Antonom Newcombom som sa zoznámil na koncerte BJM v Prahe. Neskôr som mu poslal nejaké svoje veci a dohodli sme sa na spolupráci. V berlínskom štúdiu sme potom spolu spravili Prší, prší, prvú pesničku BJM po slovensky. V kontakte sme samozrejme stále a v jeseni by táto pieseň mala vyjsť aj na ich novom EP.

Miroslav Ondřejíček