Prísť na koncert princeznej z Nového Zélandu, bola takmer povinnosť. Veď ten, kto by si nechal ujsť jej najznámejší hit, by sa už hádam ani nesmel nazývať skutočným indie popovým fanúšikom. Napriek tomu sa v KC Dunaj zišla len pomerne malá hŕstka indie fajnšmekrov.  No a tak sa človek musel zamyslieť, aké to asi musí byť, keď priletíte na druhý koniec sveta so svojimi klávesami, a pod pódiom vám stojí viac než stovka ľudí? Je to pre Princess Chelsea málo alebo veľa? Ešte pred koncertom by som s istotou tvrdila, že to málo rozhodne je. V tejto chvíli však už váham.


Princess Chelsea sa preslávila svojím debutovým albumom Lil´ Golden Book, na ktorom aj vyšli viac-menej všetky najlepšie skladby od Cigerette Duet až po Yulia. Zmes nežného indie popu, ktorého dominantou je metalofón (zvonkohra), si vie nájsť cestu k uchu veľmi ľahko. Keď ale stojíte pod pódiom a uvedomíte si, že sa už viac ako polhodinu kníšete v tom istom rytme, niečo nie je v poriadku. Alebo možno je len príliš náročné čakať od umelca viac ako len jeden typ pesničky dookola. Možno. Veď napokon čo sa týka invenčnosti pri využívaní hudobných nástrojov, imidžu ale aj chytľavej melódie v skladbách, Chelsea naozaj boduje. Dokonca je možné, že si pri počúvaní za počítačom prílišnú jednotvárnosť ani neuvedomíte. Predsalen to je uchu lahodiaca, nikoho neurážajúca a veľmi príjemná hudba. Problém len je, že na koncerte ste v inej situácii, ako doma na gauči. A preto vás to skrátka začne nudiť.


Speváčka odštartovala svoj bratislavský koncert skladbou Yulia. Nasledovala space popová pesnička We´re So Lost. Zaznel aj singel z prvého albumu Monkey Eats Banana, ktorý koncert oživil rezkejším tempom, jasnejším klavírom a bicími. Cigarette Duet, ktorého videoklipový lajtmotív, bol aj námetom pre grafiku ku koncertu, zaznel prekvapivo uprostred. A to je aspoň pre mňa, vždy veľmi sympatické. Znásilňovanie publika, aby zostalo do posledného prídavku, kedy si už konečne môže vypočuť to, na čo všetci čakajú, je zväčša trochu trápne. Preto som tento ťah naozaj ocenila. Nakoniec táto slečna má viacero skvelých skladieb, ktoré sa na záver hodili možno aj viac. Fanúšikov potešil aj ďalší singel poučného charakteru Too Fast To Live, v ktorej speváčka radí, aby sme toľko nepili. No a po jej odznení si so svojimi fanúšikmi samozrejme pripila.


Princess Chelsea robí veľmi peknú hudbu, aj keď sa občas zamotá vo vlastnom indie popovom žánri svete. To sa občas stáva. Otázkou je, či umelec má na to, aby sa dokázal na svoju hudbu pozrieť zvonku nezainteresovanými očami, aby sa mohol nakoniec pohnúť s invenciou dopredu. Princess Chelsea by to síce pomohlo, ale aj keby sa tak nestalo, nemyslím, že by prišla o mnohých fanúšikov.


Kristína Jurčišinová