Líder folkovej ikony skupiny Prešporok  Kliment Ondrejka (1959)  je profesiou geograf. Rád sa neformálne podpisuje skratkou KO. Všetko, čoho sa chytí, sa zväčša skončí obrátene. Teda O.K. Dôkazom sú knižné tituly, ktoré napísal ako Rekordy Zeme, Rekordy Európy a Rekordy Slovenska, Atlas prírodných zaujímavostí Slovenska (spolu s D. Kollárom) či Tajomstvá kalendárov. A rovnakým dôkazom je samozrejme hudba kapely Prešporok, ktorá má desaťročia stabilnú poslucháčsku základňu, ku ktorej pribúdajú pravidelne mladšie ročníky.  


Red.: Vašu kariéru, ste začali v jednej pivnici v bratislavskom sídlisku Štrkovec. Tam si vyhrávala prísne utajená skupina "Separé". Mohol by som k tomu podotknúť, že to bola prvá dadaisticko-surealisticko-nonkonformná formácia, ktorá v krutej normalizácii hudobnej scény konca sedemdesiatych rokov minulého storočia zanechala odvážny odkaz v doteraz nepochopenej sub opere Ďadošík. Ako spätne hodnotíte, majstre, tieto vaše začiatky?


K. Ondrejka: Byť tak v Británii, boli by sme asi prvou punkovou kapelou na svete. Tiež sme vedeli len tri akordy a texty boli dostatočne drzé. Spomínam na tie chvíle rád, bola to taká čistá hravosť, blbnutie pri pivku, srandičkách. Taká forma zábavy spojená s muzikou, a asi nás to aj niečo naučilo, keďže sa hudbe venujem dodnes a Dano Mikletič napísal zopár veľmi dobrých textov. Napríklad jeho Po schodoch má predobraz v pesničke Separé Kto to ide hore schodami...


Red.: A teraz naozaj. Čo bola opera Ďadošík?


K.Ondrejka:  Ďadošík bola recesistická odpoveď na muzikál Na skle maľované. Miloval som rockové opery, ako Jesus Christ Superstar či Hair a so spolužiakom Picom (Petrom)  Kubálom sme zložili počas hodín slovenčiny libreto prvej slovenskej rockovej opery Ďadošík, ktorá sa nedočkala  žiadnej premiéry. Nahrali sme ju na kotúčový magnetofón značky Sonet Duo a pásky sa nezachovali, čo je pre slovenskú kultúru veľké šťastie.


Red.: Potom sa Separé odišlo na Olymp slovenskej hudby, teda do zabudnutia. Prišiel Prešporok a v ňom hral ďalší exot z bratislavského sídliska Štrkovec. Rebel, ktorý sa preslávil a teraz o ňom zase akosi málo počuť. Nehnevajú vás novinárske otázky na pôsobenie Roba Grigorova v Prešporku?


K. Ondrejka: Prečo by mali? Som rád, že Robo na túto éru nezabúda, spomína, že Prešporok ho naučil hrať v kluboch. No a musím priznať, že Robo to z nás dotiahol v hudbe najďalej. Mal najsilnejšie ego a bol ochotný všetko vsadiť na jednu kartu. Ja som si v hudbe až tak neveril a pre istotu som vyštudoval geografiu.


Red.: Pôvodom ste Lipták, váš otec bol folklorista a písal krásne rozprávky najmä z jeho rodiska Liptovských Sliačov. Nikdy ste sa netajili, že ste zdedili gény po otcovi a Liptov milujete.  Prešporok je však starý názov Bratislavy.  Ako to ide dohromady?


K. Ondrejka: V tomto som trochu schizofrenik, niekedy sa cítim folkerom, niekedy zabrdnem do rocku či do popu a v poslednom čase mám také folklórne úlety. Aj posledné CD Prešporku Čieže to ovečky je vyskladané z ľudoviek a pieseň Hory, doly je z pera môjho otca, navyše už stihla na Liptove zľudovieť. No ale to je výhoda folku, že prakticky nemá hranice, definuje si ich len sám autor.


Red.: Vašim azda najväčším hitom bola Tancujúca kráľovná. Tú ste nahrali ešte pred rokom 1989. Mala zaujímavé pozadie. 


K. Ondrejka: Bol to taký šťastný, pomerne melodický nápad. Text som zložil po jednej diskotéke vo véčku. Jedna kočka tam tak vcítene sama tancovala na parkete a na očné a iné výzvy nás chalanov kašľala, až som uvidel tieto verše: V kuželi matných svetiel / Tancujúca kráľovná / Kto okolo nej len raz prešiel / Ošiaľ z toho v hlave má // Tak tancuj dievča, tancuj / Každá chvíľa je tu iba raz / Rozdávaj radosť, rozdávaj krásu / Do tmy kúsok svetla. S piesňou sme bodovali v televíznej súťaži  Triangel, hrala sa v rozhlase, vyhrali sme s ňou v súťaži Rocklet, za čo nám ju spolu s piesňou Spomínam na teba nahral OPUS na malú platňu.   


Red.: Potom bolo dosť dlho o vás tíško a nejako ste sa prebrali. Spomienky, chuť znovu hudobne žiť alebo potreba hudby ako vitamínov?


K. Ondrejka: Zacnelo sa mi a Prešporok som si dal ako darček k päťdesiatke, to bolo v roku 2009, no a odvtedy znovu frčíme. Tancujúcu kráľovnú hráme takmer na každom koncerte, zistili sme, že ľudia si na ňu spomenú skôr ako na meno našej kapely.


Red.: Hrá s vami v poslednom čase slovenská gitarová ikona Pecy Uherčík. Prečo?


K. Ondrejka: S Pecim sa poznáme ešte z osemdesiatych rokov, býval na Ostredkoch (ďalšie bratislavské sídlisko – pozn. red.) a spoznali sme sa cez Roba Grigorova, nahrával s nami nejaké pesničky v Slovenskom rozhlase. Je to fajn človek, výborný gitarista a jemu sa moje pesničky celkom páčia. Má nás v portfóliu ako spriaznenú kapelu. Koncerty s ním majú vždy pridanú hodnotu. 


Red.: Prešporok má povedať aj niečo mladým, alebo ste stále nostalgia, ktorá sa otriasla a chce ukázať, že aj "tak ste stále chlapíci"?


J. Ondrejka: Ja osobne nechápem Prešporok ako nostalgiu ale ako kapelu, kde môžem realizovať svoju tvorbu. A to, či s ňou viem osloviť aj novú generáciu je otázne, keďže tá nová generácia sa nemá ako o nás dozvedieť. Klasický problém našich médií, hrajú len to čo poznajú a poznajú len to čo hrajú.


Legendárnu folkrockovú kapelu Prešporok založili v roku 1979 Kliment Ondrejka a Kamil Vilinovič. Neskôr sa okolo tejto dvojice vystriedalo viacero muzikantov (Robo Grigorov, Tomáš Hrivnák, Jaroslav Kubišta, Márius Kopcsay, Juraj Chmelíček a ďalší). 


Skupina vystúpila na viacerých významných folkových a rockových scénach, v Slovenskom rozhlase i Slovenskej  televízii. Vo vydavateľstve OPUS vydala niekoľko nahrávok a vo vydavateľstve Poltón LP Dosiahneme to. V roku 1991 prerušila svoju činnosť a na scénu sa vrátila v roku 2009. 


V súčasnosti pôsobí v zložení Kliment Ondrejka - akustická gitara, spev, ústna harmonika, Kamil Vilinovič - akustická gitara, spev, ústna harmonika, pumpa, Vladimír Mrázko - bicie, rytmické nástroje, Juraj Majer - basová gitara a Andrej Katona - el. gitara. Kapela hrá vlastnú tvorbu inklinujúcu k folku, rocku, blues a ľudovej piesni. 


V roku 2012 vydala CD Tancujúca kráľovná s dvadsiatkou novo nahratých skladieb, z ktorých viaceré odzneli v Slovenskom rozhlase (Folkfórum, Túto hudbu mám rád a podobne). V roku 2014 CD Čieže to ovečky, kde sú svojsky upravené ľudové baladické piesne. 


Momentálne hráva najmä na openair festoch (Dobré Bohunice, Záhorácky unplugget, Vlkolínec, Kultúrne leto - Bernolákovo). Najbližšie 26. 9.  v Bodíkoch či 3. 10. 2013  v Modre Farma pod Gaštankou, alebo bratislavských kluboch či krčmách (Zichyho palác, Dežmár,atď.). Najbližšie 13. 10. v bratislavskom Café Scherz spolu s Janom Svetlanom Majerčíkom.

Discografia Prešporka:

Tancujúca kráľovná/Spomínam na teba (Opus 1987) SP
Folkový kolotoč (Opus 1990) LP - skladba Okolo Dunaja
Dosiahneme to (Poltón 1991) LP
Dosiahneme to (vlastným nákladom 2001) CD
Tancujúca kráľovná (2012)  CD s dvadsiatkou novo nahratých skladieb
Čieže to ovečky (2014) CD ľudové balady


Autor: mn, foto: K. Ondrejka