Keď sa stretli po vysokej škole, veľmi rýchlo pochopili, že sú pre seba ako stvorení. Začali písať, hrať a ukazovať svoju tvorbu po malých kluboch v izraelskom Tel Avive. Gil Landau a Yael Shoshana Cohen sú najlepší priatelia a na ich intímnej indie folkovej hudbe, to je aj cítiť. Na Bažant Pohode som sa s nimi rozprávala o tom, čo ich inšpiruje, prečo sa na Slovensko radi vracajú, ale aj o tom či ich kamarátom nevadí, keď o nich píšu skladby.

V jednom z rozhovorov ste povedali, že minuloročné vystúpenie na Bažant Pohode bolo pre vás to najlepšie, aké ste zažili. Prečo?


G: Jednoducho kvôli atmosfére, duchu tohto festivalu a ľuďom.

Y: Na tomto festivale je totiž skvelé absolútne všetko.

KJ: Naozaj?

G: Naozaj.

Y: Všetci sa tu usmievajú. Keď sme sem prišli prvýkrát bolo to neuveriteľné, lebo sa nám zdalo, že ľudia našej hudbe naozaj rozumejú, a poznajú všetky naše skladby. Dokonca niektorí, ktorí nás počuli na festivale, prišli po tom na naše koncerty, ktoré sme mali na Slovensku neskôr. A potom keď sme sa s nimi rozprávali, hovorili aký skvelý zážitok to pre nich bol a pozývali nás, aby sme sa vrátili späť.

KJ: Medzi vaše obľúbené albumy údajne patria Animals od Pink Floyd alebo Queens II. od kapely Queen, vy však rockovú hudbu vôbec nehráte. Ako vás to teda pri písaní skladieb ovplyvňuje?


G: Pravdou je, že vždy povieme iný najobľúbenejší album (smiech). V tom interview sme síce povedali tieto štúdiovky, ale v skutočnosti počúvame obrovské množstvo rôznej hudby, a preto je aj naša muzika mixom rôznych žánrov.

Y: Vieš, to čo nás ovplyvňuje nie je iba hudba. Sú to takisto knihy, filmy.

KJ: Aké napríklad?

Y: Ja napríklad milujem filmy Wesa Andersona.

G: A Nekonečný príbeh!

Y: A Nekonečný príbeh. Ale takisto westerny.

KJ: A čo tie knihy?

Y: Keď som bola mladšia, milovala som hlavne fantasy knižky - Narniu a Tolkiena.

G: Neviem síce ako, ale aj to vplýva na našu tvorbu.

Y: Veľa hudby je o veciach, ktoré prežívame a o ľuďoch, s ktorými sa stretáme.

KJ: Znamená to teda, že sa takýmito knihami nechávate inšpirovať aj vo svojich textoch?


G:  Asi áno.

Y: Minule som práve uvažovala o našich prvých skladbách. My sme ich kedysi robili tak, že som niekedy čítala knihu, zaujalo ma nejaké slovo alebo som dostala nejaký nápad, povedala som ho Gilovi a dali sme to do skladby.

KJ: Keď sme pri tom, čo vašu hudbu ovplyvňuje, pochádzate z relatívne konfliktného prostredia, kde sú časté nielen náboženské ale aj národnostné či kultúrne problémy. Ako vnímate toto a čo z toho sa vám stihlo dostať pod kožu tak, že to môžeme počuť aj vo vašich skladbách?


G: Vôbec si to nejak vedome neuvedomujeme, ale zrejme nás to ovplyvnilo. Veď na tvorbu vplýva úplne všetko.

Y: Neriešime aké sú medzi nami odlišnosti. Hudba je svetový jazyk, ktorému rozumejú všetci.



KJ: A ako tú situáciu prežívate vy? Predsa len nie je jednoduché žiť niekde, kde sú permanentné problémy.


G: No...neznášame to. Je to na nič.

Y: Chceme mier, ale čo môžeme spraviť? Narodili sme sa v takom čase.

KJ: Vaše skladby sú dosť osobné, je pre vás ťažké prezentovať svoje najtajnejšie myšlienky pred cudzími ľuďmi?

Y: Myslím si, že pre umelcov a skladateľov je skvelé dať svoj hnev, smútok a radosť na papier. Vieš, ľudia túto možnosť nemajú, lebo nerobia umenie a často ani nič kreatívne. Chápeš? Môžeš byť smutná alebo môžeš byť smutná a napísať o tom. Takže tento spôsob komunikácie o našich citoch v skladbách, je jedinečný. A navyše je to dobrá príležitosť, ako zostať osamote so svojimi pocitmi.

KJ: A ako je to, keď píšete o niekom, koho poznáte? Nemajú vaši kamaráti s tým problém? Nesťažujú sa, že o nich píšete?


Y: Ja to práveže milujem.

G: Hej, je to super.

Y: Je krásne, že každý v publiku myslí pri tej ktorej skladbe na osobu, ktorá mu ju pripomína. A potom som tu ja s tou mojou osobou, na ktorú myslím zase ja. A nakoniec to všetkých tak trochu spája.

KJ: Ale čo ak sa to niekomu vyslovene nepáči? Poznáte niekoho, kto sa skladbe poznal, ale veľmi sa mu to nepozdávalo?

G: Áno, myslím, že sa nám to stalo.

Y: Ja si ale myslím, že ľudom, o ktorých píšeme, sa to páči.

G: Áno, väčšine sa to páči, ale niektorí ani len netušia, že je to o nich. Aj keď my píšeme viac o našom detstve a našich snoch...

Y: A tiež cestách a o našom priateľstve, pretože my dvaja sme najlepší priatelia.

KJ: Aké máte plány ďalej, po Pohode?


G: Budeme promotovať náš debut. Ďalšie dva týždne sme na turné v Nemecku a Rakúsku.

Y: Máme veľa plánov, ale sú to len samé príjemné veci. Toto turné, ktoré robíme teraz je skvelé. Dokonca sme boli na festivale Exit. No teraz si dávame týždeň a pol prestávku, potom odohráme ďalších päť koncertov a vraciame sa naspäť domov. To cestovanie je skvelé, a navyše cestujeme s najlepšími priateľmi, ktorí sú ako naša rodina.

KJ: Ktorú krajinu ste si zamilovali najviac?


Y a J: Slovensko. (naraz)

KJ: Ok, na toto nenaletím.

Y: Naozaj. Nehovoríme to len tak.

G: Na Slovensku sme už boli trikrát za posledných 12 mesiacov a celý čas sme hovorili o tom, aké úžasné miesto sme objavili.

Y: Milujeme tu všetko. Ľudí, prírodu. Ok, zatiaľ sme stretli iba samých skvelých ľudí.

KJ: Tak to ste mali šťastie...

G: A boli sme na zvláštnych miestach.

Y: Napríklad Banská Bystrica.

G: Ale ako sa volalo to druhé?

Y: Niečo ako „ština“.

G: Banská...

KJ: Štiavnica?

G: Áno, presne. Prekrásne miesto.

Y: Vystupovali sme tam na festivale a bolo to nezabudnuteľné.

KJ: Wau, tak teda ďakujeme. Tento rok vydávate váš debut, čo bolo pri jeho tvorbe a nahrávaní najťažšie?

G: Fuf, to je celkom ťažká otázka.

Y: Myslím, že to najťažšie bolo zistiť, akým smerom by sme sa chceli vybrať.

G: Pre mňa to bolo niečo iné. Ten album nerobíme len my dvaja, aj keď sme tak začínali. Takže bolo náročné dať dokopy nápady aj ostatných členov kapely, a vedieť povedať nie aj dobrým nápadom, pretože by to nebolo „to naše“.

Y: Áno, vždy sa pýtame: Je to to, čo tam naozaj chceme mať?

G: To bola na albume tá najväčšia výzva.



Kristína Jurčišinová