Nedávno ste spolu so svojimi hudobnými kolegami vydali zaujímavý nosič – Uspávanky. Nahrali ste ho so svojimi priateľmi ako inštrumentálne CD. Čo vás k tomuto projektu motivovalo?

Prvotnou motiváciou boli vlastné deti. Tie som síce udržiaal v dlhom očakávaní, lebo mi trvalo takmer 14 rokov, kým som sa k tomuto projektu dostal. Ďalšou motiváciou, takým motorom k tomu bolo jednak to, že ma téma uspávaniek veľmi zaujíma a okrem toho mám pocit, že na Slovensku je tohto materiálu stále málo, kvalitného a dobrého, ktorý nepodceňuje detského poslucháča ako toho, ktorý vlastne je hodnotný. A že vlastne je taký, ktorý má právo prijímať kvalitne spracovanú hudbu v tých najintímnejších chvíľach – napríklad pri zaspávaní. Čiže toto boli také dve základné veci, ktoré ma k tomu hnali a zároveň aj to, že sme sa konečne stretli v takej zaujímavej konštelácii, veľmi netradičnej. Všetci hudobníci sme rodičmi a všetci mali rovnaký vzťah alebo túžbu ako ja a ponorili sa do tohto projektu podobným spôsobom. Z toho potom vznikla veľmi zaujímavá a príjemná synergia, ktorá vyústila do výsledku a z toho výsledku sa veľmi tešíme.


Od začiatku ste uspávanky plánovali ako inštrumentálnu hudbu bez speváckeho doprovodu? 

Nie, zvažoval som obe varianty, dokonca sme zvažovali, že či neurobiť dvojcédečko, jedno naspievané, jedno nenaspievané, ale napokon sme sa rozhodli, teda hlavne ja, že to ponecháme na inštrumentálnu verziu, lebo tá je nám, inštrumentalistom, najbližšia aj z hľadiska spracovania aj z hľadiska hrania, a že keď si to takto vyskúšame, tak sa možno v budúcnosti vrátime k naspievanej verzii. Ale to je zatiaľ len idea, nie je to plán. 




Nedávno sa skončil zaujímavý projekt, ktorý ste pripravili, a síce festival Šostakovičovej komornej hudby, teda kvartet. Ako ste s ním spokojný?

Máme za sebou mimoriadnu edíciu festivalu Konvergencie – zimnú, ktorú sme ešte nikdy nerobili. Ide o novinku. Na týchto "menších" Konverenciách sme uviedli kompletné sláčikové kvartetá Dmitrija Šostakoviča pri príležitosti jeho 110. výročia narodenia spolu s úvodným koncertom klavírneho tria a klavírneho kvinteta v podaní skvelého Brodskeho kvarteta. Tohto projektu som sa dosť obával z hľadiska návštevnosti aj z hľadiska realizácie, ale skončilo to nad naše očakávania. Dokonca musím povedať, že aj nad očakávania Brodskeho kvarteta. Hudobníci sa tu cítili veľmi dobre. Som naozaj rád, že som si overil aj to, že ľudia zareagujú na kvalitu, že prídu, hoci propagácia tohto projektu bola dlhodobá, a dlho sa nám zdalo, že nikto na to nereaguje, teda len tí, ktorí Šostakoviča alebo Brodsky kvartet poznajú. Mali sme však pocit, že verejnosť sa veľmi pomaly na to nachytáva. Nakoniec sa veľká sála Slovenského rozhlasu zaplnila na všetkých šesť koncertov. Poobedňajšie a obedňajšie koncerty boli zaplnené menej, ale večerné koncerty boli úplne plné, z čoho sa teším. Na koncertoch vznikla neuveriteľne silná, elektrizujúca atmosféra. A tým, že vlastne v takejto komplexnej prezentácii sa málokedy uvádzajú diela na Slovensku, dokonca ja si nepamätám, že by som si mal možnosť vypočuť kompletné dielo jedného autora, dokonca za jeden víkend. Vďaka môjmu produkčnému tímu som mal možnosť si to vypočuť ako divák, teda okrem prvého koncertu, na ktorom som hral a musím povedať, že to bol nesmierny zážitok, som tým úžasne naplnený a ocitol som sa aj v roli diváka na vlastnom festivale, čo sa mi ešte nestalo a musím sa priznať, že ma to naplnilo do ďalších projektov. Veľmi sa teším, mnohí to označili za projekt roka, niektorí recenzenti uviedli, že vďaka tomuto projektu sme z Bratislavy aspoň na víkend urobili jedno z významných kultúrnych miest Európy. Ale asi najsilnejším zážitkom bol akýsi súzvuk muzikantov, ktorí pochádzajú z kadejakých táborov, ktoré proti sebe argumentujú. Všetci títo muzikanti sa zhodli v tom, že festival bol pre nich zážitkom. To bolo výnimočné. 


Aké projekty chystáte?

Hneď po festivale som cestoval do Ríma, kde sme mali koncert s kvartetom s chlapcami z Cellomanie a teraz sa pripravujem na americké turné s rabínom Baruchom Meyersom, huslistom Milošom Valentom a akordeonistom Borisom Lenkom. Prvýkrát ideme spolu na koncertný trip, na ktorý sa nesmierne teším, zároveň som plný očakávania, ako to dopadne. Zahráme štyri koncerty chasidských piesní a dve vystúpenia mimo chasidských piesní s Borisom Lenkom. Po návrate budeme účinkovať s malým ensemblom hrať šesť bratislavských koncertov pre sólový nástroj a orchester od Jevgenija Iršaja, ktorý je veľmi zaujímavý skladateľ. Tieto skladby sú do istej miery inšpirované Bachovými Brandenburskými koncertmi. Potom ma čaká krátke turné s projektom Longital Suita, ktorý mal premiéru minulý rok na Konvergenciách. KOncerty odohráme v Košiciach, Žiline a v Banskej Bystrici. Potom ma čaká príprava košických Konvergencií, no a v septembri bude ďalší ročník Konvergencií v Bratislave, ktorých program už máme takmer hotový