Na hip-hopovú scénu prichádzaš s niečím naozaj netradičným. Na rozdiel od ostatných hip-hoperov máš silné hudobné zázemie - si multiinštrumentalista, producent, skladateľ. Zdá sa, že tieto faktory sa výrazne podpisujú pod tvoj autorský rukopis. Po singli Neverili mi môžeme očakávať celý album v podobnom duchu?

Ďakujem, to že mám silné hudobné zázemie, beriem ako kompliment, je pravda, že pred 4 rokmi som sa považoval len za hudobníka, čo chce komponovať hudbu či už k filmom alebo sa len zdokonaľovať v hre na klavír, gitaru, bicie... No práve vďaka tomu ti možno moja tvorba príde netradičná, lebo to všetko miešam do jedného celku a baví ma hľadať nové spojenia či už nástrojov alebo zvuku ako takého. Pokiaľ ide o album, nikam sa neponáhľam, lebo sa ešte necítim dostatočne vyzretý, najmä po vokálnej stránke, aby som teraz mohol dať všetky veci, čo mám dokončené, na album, za ktorým by som si na 100% stál. Samozrejme, že na tom pracujem, vychytávam detaily, lebo práve o nich to celé je, a pomaly, ale isto sa začínam približovať tomu, ako by som chcel znieť. Určite však do budúcna plánujem album, ktorý by mal byť veľmi rôznorodý.

        

                    

Tvoj hip-hop obsahuje prvky elektronickej hudby, počuť v ňom jazzové prvky, netradičné nástroje, psychedelické pozadie. Kto všetko ťa ovplyvnil?

Všetci hudobníci, s ktorými som mal možnosť spolupracovať, učitelia, youtube, vždy, keď sa ti zapáči nejaká skladba, dá sa nájsť nejaký prvok, ktorý ťa zaujme a práve tieto momenty nás asi všetkých ovplyvňujú. Keď pri zaspávaní preciťujem Coltranea s jazzovými trúbkami a na ďalší deň robím hudbu, tak sa ten moment snažím vložiť aj do mojej hudby.

 


Si súčasťou pomerne úspešného zoskupenia Funny Faces, ktoré sa prezentuje celkom odlišným štýlom od hip-hopu, ide o brit-popovú - nezávislú hudbu. Ktorý hudobný žáner ti je bližší?

To sú dve neporovnateľné veci, keďže vo Funny Faces som gitarista a v mojich autorských skladbách pod menom Jofre som len ja sám, mám rád tú slobodu robiť si všetko podľa seba, hoci na druhej strane je to obmedzujúce v porovnaní so skladaním hudby so štyrmi ľuďmi. Z oboch žánrov vychádza úplne iná energia a som strašne rád, že môžem mať za sebou zážitky aj z jedného aj z druhého. Možno raz vyskúšame spojenie indie hudby a rapu, ktovie. Možnosti na to sú...

 


Necítiš sa tak trochu ako Jekyll a Hyde mladej slovenskej hudobnej scény?

Myslíš tým, že som akoby rozdvojená osobnosť? ... Jasné, som schyzáč, musím sa poradiť s Janom Lednickým, ako odpovedať na túto otázku. 

 


Hip hop takpovediac miesiš s vokálmi, zaujali ma aj tvoje texty, čo mi však nepasuje, je silný prízvuk a už priveľakrát počúvaný dialekt na spôsob piešťanskej hip-hopovej scény. Neuvažoval si ísť iným smerom aj v tomto duchu?

Celé detstvo vyrastám v Piešťanoch, veľa nás z partie pochádza zo sídliska Adama Trajana, kde vyrastal aj Rytmo. To, ako rapujem, zo mňa lezie prirodzene, a v živote som sa nezamýšľal nad otázkou dialektu môjho prejavu. Aj v USA v rámci hip-hopu si každá časť krajiny obhajuje svoj dialekt, a tým sa vzájomne odlišujú, podobne, ako u nás.

 


Chystáš sólový album? Kedy vyjde? Môžeš nám o ňom niečo prezradiť? Aký bude mať hudobný charakter?

Ako som už povedal, do budúcnosti určite, chcem to spraviť inak od ostatných a vyuziť všetko, v čom som schopný byť iný od ostatných. Čiže svoje produkcie, niektoré veci možno čisto len inštrumentálky, rap, spev, orchester, jazz, tvrdšie gitarky, len piano... Zatiaľ si, popravde, neviem predstaviť, ako by to ľudia vedeli prijať, akú mám o tom zatiaľ predstavu, ale jak by řekli mí čeští kámoši, to se časem vystříbří.