Eagles of Death Metal: Rock´n´Roll je najlepšia vec na svete
Jessie Hugh a Josh Homme tvoria gro jednej z najlepších amerických rockových kapiel súčasnosti. Svoj posledný album Heart On vydali pred siedmymi rokmi, no už na jeseň však vyjde ich novinka Zipper Down. S Jessiem Hughom, lídrom zostavy som sa rozprávala o tom, prečo je na vydanie albumu teraz ten správny čas, ale aj o tom, prečo sa cíti byť fakt spokojný so svojím životom.

KJ: Ako sa ti na Slovensku páči?

JH: Vlastne som tu bol trikrát za posledné štyri roky. Len tak som cestoval a naháňal Slovenky. Milujem tieto dievčatá.

KJ: A čo sa na Slovensku zmenilo, odkedy si tu bol naposledy?

JH: To fakt nechceš vedieť.

KJ: Myslím, že chcem.

JH: Takto ti to poviem: keď som tu bol naposledy, bol to jeden z najviac nadržaných momentov, aké som v tejto krajine zažil.

KJ: Eagles of Death Metal funguje od roku 2004. Od toho času ste každé dva roky vydávali novú štúdiovku. Teraz sme si však na váš nový album museli počkať osem rokov, prečo?

JH: Ja a Josh (Josh Homme, zakladateľ a bubeník kapely, pozn. redaktorky) neveríme na to, že by sa album mal vydávať v nejaký určený čas, ale v ten správny čas. Obaja sme boli teraz strašne zaneprázdnení, že to skrátka nevyšlo. Inak vieš čo, vlastne sme si ani neuvedomili, že to je tak dlho. Keď nám to minule niekto povedal, tak mu vravím: „Nie, to nie je tak dlho.“ Ale je pravda, že takýto dlhý čas je naozaj príliš. Posledné dva roky sme sa snažili nahrať dva roky nový album, ale v skutočnosti sme nahrávali osem dní a zvyšok času sme len žúrovali.

Áno, osem rokov je príliš veľa, ale album vydávame v správny čas, a preto musí byť skrátka perfektný. Ja a Josh nemáme pocit, že by sme na niečo čakali. Každý sme vydávali album s inou kapelou, a práve preto bolo ťažké dať sa dokopy. Ale to, že nemáme čas na vydanie nahrávky ešte neznamená, že Eagles of Death Metal sa prestane stretávať.


KJ: Ste teda dobrí priatelia...

JH: My s Joshom sme tí najlepší priatelia. Je mi bližší, ako brat.

KJ: Obaja hráte v mnohých kapelách, ako napríklad Them Crooked Vulture či Queens of the Stone Age. Vplýva to na vašu tvorbu v Eagles of Death Metal?

JH: Jasné, že áno. No a ten najväčší dosah, ktorý to na našu tvorbu má je čas. Pretože s Joshom ideme do každého projektu na 100 percent. Čiže makáme, kým to nie je dokončené. Takže keď ste v kapele, tak ako sme my teraz, tak to kurnik chce čas. A to je zároveň odpoveď na tvoju predchádzajúcu otázku, prečo nám trvalo tak dlho urobiť nový album. Skrátka preto, že musíme byť naplno v mnohých kapelách.

KJ: Veľa cestujete, stretáte sa s ľuďmi. Prídete na koncert, a prvé dve pesničky sa musíte pozerať na 20 tínedžerov, ktorí si musia najprv spraviť selfie s pódiom, až potom vás začnú počúvať. Nelezie vám to niekedy na nervy? Nemyslíte si, že ľudia sú občas fakt hlúpi?

JH: Chápem, čo chceš povedať. Ale nemyslím si, že ľudia sú hlúpi. Mám rád ľudí. A  jediný dôvod, prečo som tu práve teraz je ten, že niekto má rád moju hudbu. Viem, že to znie banálne, ale ľudia mi dali možnosť robiť tú najlepšiu prácu na svete a mám ju rád. To si veľa ľudí nemôže povedať. Som brutálny šťastlivec. Vážim si každú sekundu na tomto svete. Moja mama ma takto vychovala. Neznášam, ak je niekto nešťastný a ja som šťastný, neznášam byť na ľudí hajzel. Takže ak mám byť úprimný, som veľmi šťasťný, že som tu. Byť na stagei je pre mňa tá najprirodzenejšia vec na svete. A navyše milujem rozprávať o sebe. Chápeš, toto je užasné. Vieš čo chcem povedať? Rock´n´roll je najlepšia vec na svete.

KJ: Rozumiem ti a páči sa mi, že niekto vie povedať, že ľudia sú skvelí. Ale vieš, z priemerného seperatistu na Ukrajine sa nestane múdry a dobrý človek len preto, že počúva vašu hudbu.

JH: Hej, rozumiem. Je to dobrá otázka a je fér spýtať sa ju. Vieš, šoubiznis berie ostatných ako idiotov. Ale ja taký nechcem byť. Chcem prísť domov, pozrieť sa mojej matke do očí a nehanbiť sa za to, aký som. To je naozaj podstatná vec . A jediný dôvod prečo to robím je, že môj najlepší priateľ Josh mi ukázal, že je to možné. Je to ako bojovať s tyranom a pritom vedieť, že tvoj najlepší priateľ ti kryje chrbát. Mal som fakt šťastie.

KJ: Ako prežívate fakt, že odhaľujete na každom koncerte svoje najhlbšie vnútro? Nerobí vám to problém?

JH: Nie je to pre mňa ťažké, dávať najavo svoje city. Keď som bol malý a videl som smutný film, začal som plakať. Ale vieš, je dobré prežívať veci hlboko, je dobré mať pocity. Mal som šťastie na miesto, kde som vyrastal. Moji priatelia ma vždy podporili. Keď bol niekto smutný neznamenalo to, že je to niečo smiešne. Znamenalo to, že sa musíš o toho človeka postarať. Preto mám mnoho priateľov. Mám rád, keď sa ľudia cítia v pohode, keď sú šťastní. 


Kristína Jurčišinová