profily
Rolling Stones - sex, drogy a zombíci

Uplnyulo 50 rokov odkedy Rolling Stones odohrali svoj historicky prvý koncert. Spevák Mick Jagger, ktorý v roku 1965 povedal, že sú "na tom dosť dobre, aby vydržali na scéne tak ešte dva roky", zrejme sám na začiatku nevedel, že práve oni budú priekopníci takzvaného "zombie-rocku". Na rozdiel od iných predstaviteľov tohto žánru však Rolling Stones občas zaujímalo aj "ako" a "čo" a nielen "ako dlho".
Všetko sa začína v roku 1962 v Londýne, kde sa popri oplodňovaní tínedžeriek snaží bluesový gitarista Brian Jones nájsť spoluhráčov do R'n'B kapely. Na inzerát, ktorý uverejní v časopise Jazz News, sa prihlási pianista Ian Stewart a vychrtlý spevák, ktorý sa má onedlho stať rockovou ikonou. Jeho meno je Mick Jagger a na skúšku privedie aj kamaráta - volá sa Keith Richards, hrá na gitaru, má rád rock'n'roll a zatiaľ neberie žiadne drogy. Aby bola zostava kompletná, kapela prijíma Billa Wymana, ktorý okrem toho, že vie hrať na basgitare má pri sebe vždy cigarety a Charlieho Wattsa, jazzového bubeníka a jediného gentlemana v kapele.
Onedlho skupina dostáva podľa pesničky Muddyho Watersa názov Rolling Stones a pomerne rýchlo sa stáva kultovou atrakciou londýnskych klubov. Na svedomí to má hlavne zbesilý prejav Micka Jaggera, zohraté gitarové duo Jones/Richards a "príjemne rozbitá" rytmická sekcia Wymana a Wattsa. Prichádza manažér Andrew Loog Oldham, vyhadzuje Iana Stewarta, zoženie nahrávaciu zmluvu v Decca Records a navrhuje imidž drsných chlapcov, ktorí majú pôsobiť ako protipól uhladených mladíkov z Liverpoolu, známych tiež ako the Beatles.
Prvý singel Come On vychádza v roku 1963, rok na to sa objavuje debutový album The Rolling Stones. Po vzore Lennona a McCartneyho vzniká skladateľské duo Jagger/Richards a kapela sa začína orientovať na vlastnú tvorbu.V roku 1965 sa Keith Richards ráno zobudí a pri hlave má magnetofón. Hoci si to nepamätá, v noci naňho nahral, dnes už klasický gitarový riff (ta-ta-tata-tá-tatatata ), z ktorého sa nakoniec vykľuje jedna z najslávnejších piesní vôbec - Satisfaction.
Stouni prechádzajú do svojho najkreatívnejšieho obdobia - v roku 1966 vychádza prelomový album Aftermath, ktorý neobsahuje ani jednu prevzatú pesničku. Rok 1967 prinesie pesničkový klenot Between The Buttons a psychedelický opus Their Satanic Majesties Request. S Brianom Jonesom to ide z kopca, pred kapelou dáva prednosť drogám a viac času trávi na polícii ako v štúdiu. Napriek tomu v tomto období nahrávajú jeden zo svojich najdôležitejších albumov - surový Beggars Banquet (1968).
Rok 1969 je pre kapelu nešťastný - gitarista Mick Taylor strieda v júni v kapele Jonesa, ktorý o mesiac umiera vo svojom bazéne za nevyjasnených okolností. 4. decembra 1969 vychádza najtemnejší album Let It Bleed a deň na to sa koná neslávne známy koncert v Altamonte, pri ktorom je členom ochranky zavraždený fanúšik.
Šesťdesiate roky sú preč, Beatles sa rozpadajú, čiže nie je koho vykrádať a fanúšikovia, ktorí sú úprimní sami k sebe, musia čeliť faktu, že s Brianom Jonesom odišiel aj skutočný duch Rolling Stones. To však stále dobrej kapele nebráni ďalej nahrávať slušnú muziku, čo dokazujú klasické albumy Sticky Fingers (1971) a Exile On Main Street (1972). Verejnosť však viac zaujíma heroínová závislosť a s ňou spojené problémy so zákonom, ktorým čelí Keith Richards.
V roku 1975 odchádza z kapely gitarista Mick Taylor, nahrádza ho Ron Wood a z Rolling Stones sa stáva rock'n'rollový cirkus, ktorý poznáme dnes. Inak sa nič nedeje, o každom turné sa hovorí, že bude posledné, sem-tam sa objaví dobrý album (Some Girls, Tattoo You, Bridges To Babylon) a niekde medzitým Keith sekne s fetom a Bill Wyman s hraním v kapele.
Napriek tomu, že sú bezpochyby jednou z najlepších rockových kapiel na svete, sa posledných 10 rokov Stones môžu chváliť skôr počtom obnažených ľudí vo videoklipoch, než hudobnými nápadmi. Prinajmenšom sa však naučili za tie roky hrať, o čom svedčí výborný film Martina Scorseseho Shine A Light (2008). A byť v dôchodkovom veku jednou z najlepších koncertných kapiel na svete nie je málo. Aj keď je to iba rock'n'roll, ako chlapci spievali už nejaký ten rok dozadu. Tak teda, Mick, Keith, Charlie, všetko najlepšie, kiež by všetci zombíci zneli aspoň z malej časti tak dobre ako vy. Nech sa vašej firme darí aj naďalej.
Vlado Nosáľ
reklama
späť
ďalšie profily
Laura Marling – mladá a všestranná
11. 06. 2013 11:01 - Interpretovi, ktorý má na svojom konte už štyri oficiálne albumy by málokto tipoval len 23.. viac
Primal Scream - terapia krikom
06. 06. 2013 11:00 - Píše sa rok 1986 a v škótskom Glasgowe si chlapík menom Bobby Gillespie, bubeník významnej.. viac
Iron & Wine – Samuel Beam a jeho projekt
04. 06. 2013 10:54 - Ľudia sú rôzni a na rôzne veci rôzne talentovaní. Zoberte si napríklad Samuela Beama,.. viac
Fleet Foxes – zenové rozprávania pána Pecknolda
30. 05. 2013 15:46 - Keď v roku 2011 ohlásili, že vydajú druhý album, nastalo malé vytrženie... viac
Editors – inšpirovaní Joy Division a R.E.M.
28. 05. 2013 11:20 - Editors rozhodne nie sú len ďalšou britskou indie kapelou. Rodáci z Birminghamu združení.. viac
Kanye West – invencia vie byť peklo
23. 05. 2013 15:48 - Myslite si o ňom, čo chcete. Pranierujte ho za jeho vyjadrenia, no ani za svet mu nemôžete.. viac
Mark Knopfler - čelenka, stratocaster a talent od Boha
21. 05. 2013 12:00 - Jeden z najlepších gitaristov súčasnosti sa narodil v škótskom Glasgowe v roku 1949. Na.. viac
Camera Obscura – kamaráti Belle and Sebastian
16. 05. 2013 15:00 - Camera Obscura znamená po latinsky temná miestnosť. Princíp lomu svetla malým otvorom.. viac
Daft Punk – keď roboti ovládnu ľudí
14. 05. 2013 15:26 - Francúzske duo Daft Punk je považované za jeden z najúspešnejších elektro-popových.. viac
CocoRosie – naozaj zvláštne sestry
09. 05. 2013 12:33 - Sestry Siera a Bianca Casadyové alebo jednoducho CocoRosie sú divné. Povedať to o niekom, má.. viac


lyrics










