profily

Morcheeba a ich vzdušné zámky

17. 08. 2010 16:18

Kým sa pravoverní zakladatelia, pokračovatelia a dovršovatelia (často krát v jednom) trip hopu dostávali do svojich slepých uličiek temnoty, smútku a depresie, londýnska skupina Morcheeba existuje a tvorí pätnásť rokov. Samozrejme, nedostávalo sa im toľko kritických ovácií ako Portishead či Massive Attack, no na rozdiel od nich bola a je Morcheeba skupinou, ktorá bola schopná urobiť z trip hopu hitovú záležitosť.

Skupina sa profilovala v podstate od začiatku deväťdesiatych rokov, kedy bratia Paul a Ross Godfreyovci očarovaný trip- hopom tvorili temné inštrumentálne skladby a posielali ich krížom krážom do rôznych vydavateľstiev. Neúspešne. Bratia boli síce všeumelci (Paul DJ a Ross multiinštrumentalista), ale k dokonalosti im predsa len niečo chýbalo. Našli to až v polovici deväťdesiatych rokov, keď sa zoznámili s černoškou Skye Edwards majiteľkou najzamatovejšieho hlasu v celom Londýne. Práve jej hlas bola oná potrebná esencia, ktorá pomohla vytvoriť hudbu charizmatickú a charakteristickú zároveň. Hoci počiatky ich tvorby boli dosť temné (ako to v tých časoch skrátka patrilo k móde), už na prvom albume bolo jasné, že Morcheeba bude s radosťou kombinovať mnoho štýlov. Výpočet ich inšpirácií môže začať pri dube, folku, soule, pokračovať cez hip-hop a psychedelické nálady sedemdesiatych rokov až sa na krásno rozšíria o disco a funk . A aby sa prekvapenia nekončili na poslednom radovom albume sa nachádza aj čisto akustická (akože naozaj akustická) skladba.

Prvým albumom Who Can You Trust? 1996 si Morcheeba akurát tak vydláždila cestičku k tomu, aby sa dostal do ucha ich ľahko bizarný názov. Ten sa dá preložiť ako cesta marihuany (MOR middle of the road a CHEEBA – slangový výraz pre marihuanu). Do popredia záujmu ich dostal druhý album Big Calm z roku 1998, ktorý už obsahoval hity ako The Sea a predovšetkým Over and Over. Do tretice býva vraj všetko dobré. Tak sa stalo aj v prípade tejto skupiny. Fragments of Freedom z roku 2000 obohatil hudobnú zložku o popový a hitový rozmer a dal svetu megahit Rome Wasn't Built In A Day.

Na vrchole sa skupiny udržala aj nasledujúcim albumom Charango z roku 2002. Tu si bratia Godfreyovci popustili fantáziu a k hosťovaniu si prizvali množstvo hostí vrátane country spevákov. Vzdušné melódie typické pre skupinu boli doplnené psychedeliou sedemdesiatych rokov. Najzaujímavejšie skladby, ktoré povstali z albumu boli Otherwise a Undress Me Now.

Na sledujúcich sedem rokov museli byť Paul a Ross ešte kreatívnejší, pretože Skye si vybrala „voľno“ na tvorbu sólových albumov. Počas jej neprítomnosti Godfreyovci vydali albumy The Antidote a Dive Deep. Skye v tomto období nahradila Daisy Martey, speváčka zo skupiny Noonday Underground, ktorá síce hlasom vzdialene pripomínala Skye, ale na originál skrátka nemala.

Bolo to teda radosti, keď sa Skya po siedmych rokoch vrátila späť na album Blood Like Lemonade. Na siedmom albume sa Morcheeba vrátila k svojmu najtypickejšiemu zvuku z albumov Big Calm a Fragments of Freedom. Desať skladieb citeľne čerpá z toho najlepšieho, čo kedy Morcheeba nahrala. Áno, nejedná sa o žiadne nové a objavné postupy, len o šikovné znovu využitie toho, čo už Morcheeba veľakrát urobila. Teda o páčivo nakombinovaný trip hop, chill out, soulu dubu, folku, soulu a hip-hopu. Ale ako pekne to znie. Skrátka ako Morcheeba.