reportáž

Reportáž: A Camp - popový bazár na Dunaji

24. 04. 2009 10:07

A Camp, Flex, Viedeň, 19. apríla 2009

Miniatúrny viedenský klub FLEX, ukrytý pod cestou na brehu dunajského kanála, čaká v nedeľu podvečer na malý veľký koncert. Na miniatúrnom pódiu pripravené vintage nástroje, tie nedostatočne staré prekryté trblietavými dekami a inou hodiacou sa kamuflážou. Dvojicu bočných mikrofónov zdobia vtáčie perá a z reproduktorov spieva Chelsea Girl - Nico.

A Camp je sólový projekt Niny Persson, inak speváčky svetoznámeho švédskeho exportu The Cardigans. Teda, Nina by chcela, aby sme A Camp brali ako svojprávnu kapelu, ale toto ponímanie akosi ťažko dostať do hlavy a aj preto počas koncertu upieram zrak najmä na stred pódia. Eponymný debut vyšiel už pred ôsmimi rokmi, po dvoch radovkách s The Cardigans prišiel čas na pokračovanie.

Aj keď malé kluby netreba v tomto ročnom období zvlášť rozohrievať (absencia vetrania sa o to postará sama), A Camp si so sebou za týmto účelom ťahajú švédskeho pesničkára Kristofera Astroma. Striedajúc akustickú a elektrickú gitaru, sem-tam fúkajúc do harmoniky, predvedie nie príliš originálne, ale pekne odohraté a odspievané pesničky, udomácnené v konvenčnom folk rocku. V pamäti z nich najdlhšie zostane Blind Motherfucker - najmä vďaka názvu.

Krátko po deviatej sa na pódiu rozsvietia starožitné lampy pripomínajúce lampióny, ktoré doteraz nebolo vidno. V šere sa sem postupne vkráda kapela a ako posledná Nina. V jednoduchom tmavom overale, prekvapujúco drobná a neprekvapujúco krásna, začína pompéznou, takpovediac ceremoniálnou Crowning. Tá otvára aj aktuálny album Colonia - dôvod, prečo sa A tábor rozložil aj vo Viedni.

Opäť ide o eklektickú kolekciu (ne)obyčajných pesničiek, možno ešte s odvážnejším žánrovým rozptylom. Koncept albumu je spojením zážitkov z Nininho pobytu v Afrike, poznačenej európskym kolonializmom a s ním spojenej aristokratickej dekadencie. Gro nahrávky majú na svedomí Nathan Larson, basgitarista, producent, skladateľ filmovej hudby a Ninin manžel a Niclas Frisk, gitarista kapely Sparklehorse, ktorý bol už pri úplných začiatkoch A Camp. Na turné ich sprevádzajú ešte klávesistka/vokalistka a bubeník.

Retropopový mišmaš s väčšou ako malou dávkou vycibreného vkusu, dostáva konzistenciu vďaka Ninimu jemne zastretému hlasu, ktorému svedči starnutie. Sympatický je všadeprítomný nadhľad - výmena nástrojov na pódiu, zakaždým sprevádzaná "rytierskym" pokľakom, či prehnané gestá a irónia v textoch ako učinné zbrane proti pátosu. Postmoderná hra so zaprášenými symbolmi z koloniálnych čias je však len pôsobivou kulisou. Dôležité sú skvele napísané a zaranžované pesničky, ktoré v takomto intímnom prostredí zapôsobia ešte viac.

To najlepšie zaznie aj z debutovej platne. Okrem singlov I Can´t Buy You a Song for Leftovers, najmä nádherná country balada Rock and Roll Ghost, či sebareflexívná Frequent Flyer. Príjemný dojem sa nepodarí narušiť ani naživo nie príliš vydarenému duetu s Nicolaiom Dungerom. Na albume je však trpko-sladká Golden Teeth and Silver Medals skvelá. Naopak vzdušná Chinatown je "live" opatrená dlhým introm a vyznie azda ešte pôsobivejšie ako na nahrávke.

Po dvoch pridavkoch na hodinkach počítam 90 minút. Stači. Teraz treba spracovat. Na "breh," do jarnej noci, odchádzam príjemne omámený koloniálnym parfumom..