reportáž

Palo Hammel má za sebou Best Off

15. 09. 2011 10:13

Pala Hammela medzi postavami slovenskej scény ťažko zaradiť. Napriek tomu, že začínal v Prúdoch, nikdy sa na rozdiel od Vargu, či Freša nestal známy vďaka svojmu muzicírovaniu dodnes uznávanému v kruhoch milovníkov avantgardnejšej hudby a i keď sa podpísal pod odrhovačku ZRPŠ s refrénom „pri poslednom litri vína“, nikdy nebol prvoplánovou tvárou socializmu obliehajúca štadióny v hornej-dolnej. Nie je génius ani celebrita, nemá maniere. Jeho nenútený vokál a vydarené songy však neoddeliteľne patria k histórii slovenského popu a aj ich prevedenie na včerajšom koncerte v bratislavskom Ateliéry Babylon dokázalo, že Palo Hammel je stále charizmatická osobnosť.

Hammel prišiel v sprievode päťčlennej kapely, bicie, kláves a sólovú gitaru doplnil kontrabas a perkusie. Až na pár skladieb z nového albumu Nočná galéria, ktorý sa na mieste aj krstil, v utorok zazneli zväčša klasiky z ďalšej vydanej novinky Best Off a práve súhra hudobníkov v kombinácii so skutočne vydarenými skladbami ako Smutná ranná električka, Staré kone nahé jazdkyne, alebo Margarét Steiffová boli bodom, ktorý vytvoril tú pravú atmosféru niekde na rozhraní vystúpenia legendy a zároveň popretkávanú intimitou a radosťou z hry. Dobrou voľbou sa ukázal aj výber priestoru, Ateliér Babylon na Kollárskej slúžil pôvodne ako divadlo a jeho akustika je úplne vhodná pre podobný typ koncertu. Smerom k pódiu sa dalo niečo natrčiť uši, ale aj oči, i keď nešlo o žiadnu megalomanskú šou. Hammel sedel s gitarov na stoličke, zbytočne nerozprával a neuvádzal, nevtipkoval ani nehádzal pózy a rovnako ako jeho spoluhráčov tešil a zaujímal aplauz z publika, zdalo sa, že sami sú zvedaví ako všetko dopadne a zároveň ich koncert baví. Nad pódiom visel obrovskí Hammelov portrét z čias minulých vo warholovskom neónovom štýle.

Niekoľko skladieb odznelo aj v čisto akustickej verzii spev + gitara, čo koncert trochu ozvláštnilo a hlavne vďaka tomu nesplýval do neidentifikovateľného celku. Záverečná Ľalia poľná, bola však krokom do tmy a to nielen preto, že síce svetlá zhasli, ale neukryli Hammela prechádzajúceho sa hore-dole po pódiu, ale tiež vďaka nevysvetliteľnému odchodu celej kapely do šatne a najmä púšťaním hudby z reproduktora. Myslím, že nacvičiť priemerný dievčenský zbor tieto tóny a odohrať výbornú skladbu naživo by bolo dôstojnejšou rozlúčkou. Samozrejme, potlesk pritiahol šesticu ešte niekoľkokrát späť k ich inštrumentom a zaznela i Medulienka, takže nakoniec všetko dobre dopadlo!

KŠ

reklama

hodnotenie:

priemerné hodnotenie:
3.3

späť

Diskusia k článku (0)