reportáž

Je to „len“ blues, ale stále funguje

foto: tasr

21. 06. 2010 10:31

John Mayall, support Luboš Andršt Blues Band, 19. júna, PKO

Trochu oneskorené Jarné jazzové dni boli tento rok bluesové. Už po tretí krát, tentoraz v ešte stále stojacom PKO, sa Bratislave predstavil legendárny britský bluesman John Mayall. Naposledy pred trinástimi rokmi vypredal Pasienky a premiérovo sa tu ukázal ešte za minulého režimu. Povinnosť prísť pre všetkých, čo vedia počítať do dvanásť.

Zahriatie pódia mal za úlohu český (nielen) bluesový gitarista Luboš Andršt. So svojim skúseným štvorčlenným bandom vymetá už desaťročie pražské kluby a preto im nechýba zohratosť. S Andrštovcami si ako bývalý spoluhráč zaspieval dve skladby aj Peter Lipa. Blues povyzvŕtali z viacerých strán - zaznelo boogie, pomalá balada, swing a aj klasika Crossroads, ktorá dostala až funky podobu.

„Čo hrá ten Mayall? Rock, jazz?“, pýtal sa neinformovaný divák svojho podobne neinformovaného spolusediaceho. Samozrejme, je tam aj rock a azda aj trochu jazzu (či skôr jazzrocku), ale čo nevidno sedemdesiatsedem ročný Mayall je hlavne neúnavným propagátorom blues, jedného z najsilnejších koreňov celej populárnej hudby. Okrem toho má neuveriteľný čuch na talenty. Veď cez jeho ruky prešli také esá ako Eric Clapton, Mick Taylor, či Peter Green, ak chceme menovať len tých najslávnejších.

Kým blues v podaní českých muzikantov znelo akosi sterilne a profesorsky (a občas aj nevkusne), Mayallovi s jeho bandom to hralo inak, prirodzenejšie, špinavšie. Kapelník, ktorý si už azda ani nemôže pamätať množstvo lineupov, ktorým šéfoval, už dva roky hráva s partiou Američanov, gitaristom Rockym Athasom, bubeníkom Jayom Davenportom, klávesákom Tomom Canningom a basgitaristom Gregom Raabom. Posledne menovaný si získal publikum ešte predtým ako zahral jediný tón. Na pódium prišiel v tričku Chicago Black Hawks s Hossovym menom a na repráku mal dokonca zavesenú fotografiu slovenského útočníka.

Mayall otvoril koncert sám, sólo číslom s harmonikou a zopár tónmi klavíra. S kapelou naplno odpálil až druhú All Your Love zo slávneho albumu Bluesbrakers with Eric Clapton, na ktorom sa svetu predstavil vtedy ešte pomerne neznámy gitarista (a ako vravia legendy, kedy sa po Londýne objavili grafity hovoriace o jeho božskom pôvode).

Kapela sa napriek menším problémom so zvukom evidentne zabávala a dostala dostatok priestoru sa poriadne vybúriť. Nechýbali „súboje“ jednotlivých nástrojov, dlhé sóla a publiku sa to páčilo. S klasikou od Alberta Kinga Oh Pretty Woman (nie tou Orbisonovou), vyzval Mayall obecenstvo, aby vyplnilo prázdny priestor pod pódiom a atmosféra bola ešte uvoľnenejšia.

Nadšené publikum si napokon pomocou standing ovation vytlieskalo len jeden prídavok – ďaľšiu klasiku - Hideaway. Starý pán, ktorý na svoje roky vobec nevyzerá, opäť rozdal bratislavčanom kopec pozitívnej energie. Je to síce „len“ blues but I like it.

AJ

reklama

hodnotenie:

priemerné hodnotenie:
3.4

späť

Diskusia k článku (0)