téma

Hudobné One-man zázraky

17. 03. 2010 11:23

Owl City, vlastným menom Adam Young, ktorý napísal svoj debutový album v pivnici, s ním teraz vyletel rovno do svetových rebríčkov. Internet, je zdá sa skvelé miesto pre rast „skupín“ v obsadení o počte 1 ako Owl City, Memory Tapes a Toro Y Moi.

Asi by ste ho iba ťažko spoznali na ulici, no Adam Young je momentálne najhorúcejším artiklom v hudobnom biznise. Pod menom Owl City, sa Young už niekoľko týždňov objavuje na vrchole amerických aj britských rebríčkov s "Fireflies" a jeho debutový album sa dostal na ôsme miesto v americkom rebríčku predajnosti. V Európe by sa mal objaviť už o mesiac. Nepopierateľný úspech pre plachého a utiahnutého chlapca z Minesoty, ktorý o svetovom úspechu nesníval kým veľké labely nezaklopali na dvere domu jeho rodičov.

Keď začal zverejňovať svoje tracky online, ani sa nepochválil svojim priateľom. Jeho chytľavé melódie, chvíľami naivne pozitívne a pritom ľudsky zraniteľné si veľmi rýchlo našli fanúšikov. A Young nie je jediný introspektívny umelec ukrývajúci sa za abstraktnou prezývkou, ktorý používa internet, aby si vytvoril verejný profil, o ktorom budete určite počuť.

Dayve Hawk, známy skôr ako Memory Tapes, vydal debutový album Seek Magic a okamžite si získal pozornosť hudbných bloggerov. Hudbník pochádzajúci z New Jersey, už bol frontmanom skupiny Hail Social, no radšej pracuje sám. Pozornosť si získali aj tracky od Neon Indian, vlastným menom Alan Palomo z Austinu v Texase. Toro Y Moi, inak Chazwick Bundick z Južnej Karolíny, vytvára intímnu atmosféru svojimi pohodovými vokálmi a iskrivými beatmi.

Adam Young sa hudbe začal venovať pomerne neskoro. Pomáhala mu zabíjať čas keď trpel nespavosťou. Vtedy, v roku 2007, mal 21 rokov a žil s rodičmi na farme. Ako jedináčik rád pracoval sám: "Vždy som bol hanblivý," pripúšťa. "To sa asi nezmení, ale som s tým viac v pohode než som očakával. Za hudbou sa dá dobre schovať." Keď ho jeho hudba spojila s podobnými samotárskymi dušami a bolo ich veľa, na dvere začali klopať predstavitelia hudobných vydavateľstiev. Young si však dal načas, kým sa rozhodol podpísať zmluvu. Bez veľkých zmien vo svojom hudobnom štýle sa jeho súčasný album Ocean Eyes, stal osadníkom v americkej top ten od 1 júla do novembra a v decembri bol certifikovaný ako zlatý, pričom singel "Fireflies" sa dostal na vrchol rebríčka iTunes v piatich krajinách.

Memory Tapes síce nie je hudobne až tak chytľavý, pretože Hawk svoj hlas obaľuje komplexnými no príťažlivými zvukovými paletami či už ide o letne znejúce gitary, alebo melancholické motívy. Hawk sa rozhodol, že sa vydá na sólovú dráhu pretože: „V Hail Social boli ďalší ľudia a ich ambície ma ťahali rôznymi smermi.“

Album Seek Magic sa objavil minulú jeseň a okamžite si získal pozornosť. Hawk dúfa, že mu pozitívne ohlasy kritiky pomôžu pri prípravách Európskeho turné. Aj keď sú Owl City a Memory Tapes veľmi rozdielni, obaja radi hudbu píšu v noci. "Myslím, že tieto skladby majú akosi introvertnú atmosféru. Aj keď robím klubovú skladbu, znie to skôr ako sen o klubovej skladbe než skutočný klubový track," hovorí Hawk.

Hawk si pozornosť získal tiež prostredníctvom internetu, postupne rozvíjal svoj zvuk a zverejňoval skladby pod menami ako Memory Cassette a Weird Tapes. "Naozaj nezáleží na tom či sa ľudom budú páčiť alebo či sa stanú obľúbenými. Rád svoje veci zverejňujem, pretože potom mám pocit že som s tou vecou skončil. V minulosti by ste nahrali album a potom by ste na ňom dva roky sedeli, kým vydavateľstvo našlo čas v pláne vydávania. Internet ponúka spôsob, ako ten systém obísť."

Americkí blogeri zaradili Neon Indian a Toro Y Moi spolu s Memory Tapes do žánru chillwave. Hawk tým nie je príliš nadšený. "Naozaj nemám rád žánrové členenie a sub-sub-sub žánre, ktoré si ľudia vytvoria na blogu sú naozaj iba zlý vtip, ktorý sa uchytí pretože žurnalisti sú leniví. Nepoznám ďalších "chillwave" umelcov a určite s nimi nemám problém, skôr si myslím, že je to medvedia služba, keď niekoho zaradíte do kategórie hneď, ako sa objaví. Nechajte veci, nech sa vyvíjajú."

Samozrejme že existuje celá plejáda umelcov, ktorí sa rozhodli používať exotické mená aby odlákali pozornosť od svojej skutočnej identity. Stačí spomenúť Vini Reilly ako Durutti Column, alebo Damona Gough známeho ako Badly Drawn Boy. No kým Reilly a Gough sa spoliehali na spoluprácu s ďalšími hudobníkmi a producentmi, súčasná vlna mladých hudobníkov má ako hlavnú spoločnú vlastnosť: sebestačnosť.

sisa

foto:http://hitmusicacademy.files.wordpress.com/2009/10/owl-city-interview-c.jpg

hodnotenie:

priemerné hodnotenie:
3.5

späť

Diskusia k článku (0)