The Prodigy, 7.3.2009, PKO Bratislava

Keď bol elektronický crossover v podaní The Prodigy pred cca 15-timi rokmi nový, išlo o senzáciu. Vtedy ich chceli (najmä šedú eminenciu Liama Howletta) Madonna, David Bowie, aj U2. Otázne je, aká je trvanlivosť zázraku.

The Prodigy sú u nás už tretí raz, ale na dverách svieti nápis Sold Out. Do Estrádnej sály bratislavského PKO by sa však ešte zopár ľudí vošlo. Dav, smerom k pódiu výrazne hustnúci, je pripravený na párty a predskokana, DJ-ja Juniora, privíta s nadšeným piskotom. Nápaditý, rytmicky sa obmieňajúci set zohrieva asi hodinu. Zopár pív, možno čosi iné a sme „ready.“

Krátko po pol desiatej sa zhasne, spustia sa sirény a intenzita zvuku narastie asi o 120 percent. Do chaosu oslepujúcich stroboskopických svetiel otvára World's On Fire z čerstvého albumu Invaders Must Die. Za ňou Their Law z prelomového Music for the Jilted Generation (1995) a hneď ako tretia hitovka Breathe z The Fat Of The Land (1997).

Na pódiu sa okrem burcujúcej dvojice Keitha Flynna a Maxima potí aj živý bubeník a gitarista s punkovým imidžom. Podobných „týpkov“ je dosť aj v publiku. Miešajú sa s partygoers v obtiahnutých tričkách so zlatými retiazkami, vidno aj niekoľko dievčat v bikinách - všetci pripravení poriadne si zašportovať.

„Listen Bratislavia!“ (to nie je preklep), opakuje medzi pesničkami polonahý Maxim. Ale čo máme počúvať? Veď nepočuť je azda nemožné, zvuk je taký silný, že ešte aj vo vestibule vám vejú nohavice.

Rockové riffy s ťažkým industriálnym breakbeatom, k tomu provokatívne slogany – všetko namiešané z najväčšou efektivitou. Svojim spôsobom primitívne. Nové veci sú na nerozoznanie od starých. Stále to, zdá sa, funguje. Dav vo vytržení skanduje: I´m the firestarter, twisted firestarter a úvodný motív Voodoo People preženie davom vlnu nadšenia. Atmosféra (v pôvodnom význame) v sále pripomína saunu a kotol pod pódiom podchvíľou, ako z boxerského ringu, vypľúva tackajúcich sa tanečníkov.

Netreba zabúdať akou vplyvnou (a v oblasti elektronickej hudby možno prvou) kapelou The Prodigy sú. Albumy Music for the Jilted Generation a najmä nasledujúci The Fat Of The Land, priniesli neslýchané miešanie zvukov, ktoré predtým nikto „nevidel“ pohromade. Za ich platne húfne platia rockeri, návštevníci tanečných parties a všetci medzi nimi.

Ak chcete energetický kopanec v podobe 70. minút agresívneho breakbeatového hluku, show The Prodigy je tým správnym miestom. Ak čakáte hocičo iné, je to, pri všetkej úcte k legendám a ich zásluhám, jednotvárna nuda. Ako to napísali v recenzii na serveri Drowned in Sound - je to hudba ktorá skončí rozflákaná v reklamných spotoch na autá a v akčných scénach filmových soundtrackov. A to nie je príliš lichotivé.

aj,

reklama