Nikdy neprestanem tvrdiť, že Slováci majú delikátny zmysel pre humor! Keď ide do tuhého, vedia udržať humor ad absurdum a tváriť sa tak, akoby  to, čo robili, mysleli smrteľne vážne. Ako príklad môže poslúžiť fakt, že Slováci stále recesisticky udržiavajú nezmenené a nezmyselné volebné preferencie a do semifinále Eurovision Song Contest poslali aj dve súťažiace, ktoré sa už od začiatku celej show stali hrdinkami Facebooku. Renáta Čonková a Martina Polievková  so skladbou Dúha, povestnou zámenou slov spánok a párok,  dokonca o desatinu percenta predbehli exsuperstaristu Martina Kondráda a stali sa tak živým dôkazom toho, že zmysel pre humor u Slovákov má veľmi široké hranice. Aj tie však možno prekročiť, čo sa stalo osudným skupine Hudba z Marsu.

Tá pri výbere svojho Final Songu urobila chybu, keď uverila, že parodická pesnička na pomedzí Senzusu a Gorana Bregoviča  postúpi do semifinále. Verím tomu, že tí televízni diváci a hlasujúci, ktorí  tvorbu Hudby z Marsu nepoznajú, nevideli veľký rozdiel medzi ich skladbou a príšernými paškvilmi Guru Brothers a Andrei Sulovskej. Škoda.

Relatívne prekvapujúcou skutočnosťou bolo pre mňa umiestnenie rockových Reverz Park a pseudorokových Mass Riot na čele s Robom Šimkom. Lepšie umiestnenie lepších Reverz Park ma potešilo, horšie umiestnenie horších Mass Riot vlastne tiež. To, že sa ani jedna zo skupín nedostala do postupujúcej štvorky sa dá vysvetliť len tak, že v piatok nemali Slováci a hlavne Slovenky náladu na drsných chlapov, ale na nežných, romantických trubadúrov vyznávajúcich lásku svojim vyvoleným a nastávajúcim.

Vďaka tomu sa aj napriek technickej chybe, vyhodivšej vysielanie o päť minút, stal Robo Opatovský so svojou skladbou Niečo máš, víťazom tretieho štvrťfinále. Nuž, o Opatovskom a jeho tvorbe si môžeme myslieť čokoľvek, ale faktom zostáva, že jeho sladulinký lovesong  bol profesionálne zaspievaný a udrel na citlivú strunu. Veľmi dobre si viem, predstaviť ako nejednej  pani/ mamine/ babke/ tete vyhŕkne slza pri pomyslení, že by aj ten „jej“ zložil pre ňu takúto peknú pesničku. No a potom nepošlite sms... Tu  mohol nastať generačný konflikt, pretože slečny/ dcéry/ dievčatá/ baby prežívali to isté pri pohľade na Martina Konráda. Keďže obaja speváci postúpili do semifinále je jasné, že si to doma dobre prerozdelili.

K Opatovskému, Konrádovi a veselým paničkám Čonkovej a Polievkovej sa pridalo ešte niečo, čo stojí za pozornosť samo o sebe a nie kvôli humoru. A´capella skupina  Free Voices so svojou príjemnou vtipnou a pozitívnou skladbou Z osnov je konečne pesnička postupujúca do semifinále bez akéhokoľvek ale. Jediné, čo ma straší je informácia, že pesnička vznikla pred pätnástimi rokmi. Pevne verím, že sa „len tak pre srandu“ nebude chcieť nikomu hrabať archívom všetkých lokálnych televízií a rádií na Slovensku a hľadať skryté poklady.