Mnohí majú víziu, že ich skladba je tá, ktorá by mala reprezentovať Slovensko na medzinárodnej úrovni. V prípade niektorých interpretov prvého štvrťfinálového kola ide o víziu (viac menej) oprávnenú. V niektorých prípadoch je to skôr fatamorgána. A povedzme si na rovinu, fatamorgána nie je dobrá vec. Je to falošná predstava, ktorá človeka vedie nesprávnym smerom. Čím skôr si interpreti uvedomia, že  nejdú správne, tým lepšie pre nich a v konečnom  dôsledku nás všetkých. Napokon, zablúdiť nie je také zlé. Zlé je ísť nekonečné kilometre opačným smerom a veriť tomu, že tadiaľto vedie cesta do Oslo (alebo hocikam inam).

Reč je predovšetkým o skupine Dreamtouch zabudnutej v diskotékovej estetike začiatku deväťdesiatych rokov, sladkej blondínke Lucke Olešovej, ktorá verí, že spolupráca s pánmi v rokoch má význam a skupine Margot trpiacou utkvelou predstavou, že čím je v skupine viac žien, tým je príťažlivejšia. Pre všetky tri formácie platí, že ak sa chcú reálne venovať hudbe, mali by veľmi radikálne zmeniť smerovanie. V tejto chvíli ich tvorba vedie len k úškrnu divákov pri obrazovkách...

Samostatnou skupinou prvého štvrťfinále, sú tí ktorí si zvolili skladbu neadekvátnu ich schopnostiam, alebo potrebám súťaže. V tomto prípade je reč o dvoch odlišných skupinách Six & Kristy ktorú poznám a ktorej výkon ma svojho času príjemne prekvapil. Po ich včerajšom vystúpení so skladbou Priestor pre dvoch sa však nečudujem umiestneniu na šiestej priečke. Asi najviac ma mrzí umiestnenie Horskej chaty. Chalani však zabudli na to, že v súťaži podobného typu jednoducho nemajú šancu tromfnúť sladkú, ružovú a bublinkami presýtenú Michaellu s pesničkou O nás. Hoci ich skladba, ich hudobné schopnosti a potenciál je neporovnateľne lepší ako gýče umiestnené na štvrtom, treťom a druhom mieste. 

Michaellina O nás, Bezdedova Na strechách domov a Čanakyho Zlomené Krídla sú skladby priemerné, neoriginálne plné textových a hudobných klišé. To, prečo postúpili práve tieto pesničky si vysvetľujem len rozvetveným príbuzenstvom, alebo skratovým konaním ľudí v súvislosti s blížiacim sa koncom sveta.

Našťastie na prvú priečku sa skutočne dostala skupina, ktorá z pomedzi všetkých desiatich videných mala čím zaujať a  zaujala. Áno, Taká sa mi páči skupiny Hrdza je skladba, ktorá sa až jednoznačne lokálne zaraďuje a len ťažko sa dá predpokladať, žeby mala šancu uspieť na medzinárodnej úrovni, no ak ju budeme hodnotiť len na úrovni štvrťfinálových, semifinálových a možno i finálových kôl, potom je Hrdza aspoň malou zárukou toho, že Veľké národné finále súťaže Eurosongu nebude snáď až taká blamáž, akou vyzerá byť teraz.

Eses

reklama