Britský album

Asi ste počuli Bonkers, Dizzeeho hitovú kolaboráciu s Armandom Van Helden ako aj Dance Wiv Me a Holiday, na ktoré prispeli Calvin Harris a Chrome. Čo vás možno prekvapí je fakt, že tento album je nabitý s ďalšími vhodnými kandidátmi na priečku v Top Ten. Predstavte si ho ako Britiský urban Thriller. Stačí spomenúť Dirtee Cash, skladbu, ktorá vzdáva hold klasike od Home Counties - Dirty Cash (Money Talks) či dancehallový Can´t Tek Me No More, ktorý pripomína dub reggae beat kapiel z 90tych rokov ako Monkey Mafia a Lionrock. Ohromujúco úspešný štvrtý album Tongue N´ Cheek môže Dizzeemu pomôcť na trón britskej dance / hip hop scény.

Výrazný hlas Florence Welch sa krásne mieša s harfami, sláčikmi a bicími na albume plnom jej indie soulu v skladbách, ktoré sú ako z rozprávky Tima Burtona. Gotický pop albumu Lungs produkoval team - Paul Epworth (Bloc Party, Jack Penate, Maximo Park), James Ford (Arctic Monkeys, Klaxons, Last Shadow Puppets) a Steve Mackey (Pulp, M.I.A.). Na albume nájdete tak veľa brilantných momentov, že ani neviem kde začať. Spomeniem teda iba vznášajúce sa crescendo v singli Rabbit Heart (Raise It Up), bolestivo krásnu Howl, alebo dych vyrážajúci cover klasického tracku od The Source -You Got The Love. Aj keď sa tu nájdu slabšie miesta, napríklad v I'm Not Calling You A Liar a Girl With One Eye je počúvanie albumu Lungs výnimočným zážitkom.

Hovoriť o Kasabian, že sú len ďalšou skupinou využívajúcou retro trend, by bolo viac ako povrchné. Áno, The Doors alebo Pink Floyd sa v tomto albume nedajú prepočuť, no to je len špička ľadovca. Gitarový, zvyčajne veľmi dravý základ spolu s množstvom vrstviaceho sa elektronického zvuku a osobitou atmosférou každej jednej skladby. To je najvšeobecnejšia charakteristika albumu, pričom každá z dvanástich skladieb akoby patrila do vlastného vesmíru. Zmyselná Fire, melancholická Happiness, hypnotická Secret Alphabets, folková Thick As Thieves, alebo dravá Vlad The Impaler. Všetko myslené v najlepšom zmysle slova. Všetko bez povrchnosti a gýču. Všetko dômyselne prepracované a všetko spojené neviditeľným vláknom niečoho spoločného, čo sa nedá pomenovať inak ako Kasabian.

Na vrchole svojej kariéry stelesnil Jarvis Cocker z Pulp všetku svoju existenciálnu hrôzu v skladbe "The Fear." O desať rokov neskôr Lily Allen – najvtipnejšia britská pop hviezda využíva rovnaký názov pre skladbu, v ktorej skúma paralyzujúci dopad slávy na svoj život a s ľahkým, výrazne ironickým trackom boduje v britských aj zahraničných hitparádach. Rovnako ako prvý single, celý album It’s Not Me, It’s You mixuje tie najrôznejšie prvky - pop, reggae, hip-hop, ska, či country. Keď k tomu pridáte texty z "obyčajného života" problémovej baby, vychádza z toho podmanivý mix s veľkou porciou osviežujúceho, „nezamindrákovaného“ a zábavného hudobného nadhľadu.

Paulo Nutini patrí k mladým pesničkárom ako James Blunt a James Morrison, ktorí pred pár rokmi urobili svojou hudbou rozruch a nadchli tisícky sentimentálnych dievčat. Debut These Streets z roku 2006 u kritikov vcelku zarezonoval a dosiahol aj veľmi úspešné čísla v predaji. Súčasný Sunny Side Up už toľko nadšenia nevzbudil pretože v celom albume zostalo naozaj iba pri tradícii. Dvanásť skladieb znie staro. A to nielen kvôli Nutiniho špecifickému chrapľavému hlasu, ktorý mu na počutie pridáva tak tridsať rokov viac. V prípade Nutiniho ide o lásku k oldschool, aj on sa vezie na vlne retra, ale nevyhnutne vám napadne otázka: prečo?