Britská skupina

Nie vždy sa chce človeku žúrovať. Niekedy potrebuje zostať doma, pozerať von oknom a cítiť sa ako postava z ruského románu. Je pár skupín, ktoré na túto príležitosť nevyhnutne potrebujete. Doves k nim rozhodne patria. Vďaka záľube vo využívaní elektronických strojčekov a čarovaní s nimi už ich debut Lost Souls z roku 2000 prirovnávali k Radiohead s ktorými ich spájalo predovšetkým zameranie sa výhradne na najmolovejšie z molových tónin a vytváranie hudobných obrazov smútku, melanchólie a krásy. Ostatná platňa z roku 2009 Kingdom of Rust je plynulým pokračovaním tohto trendu.

Debutový album Friendly Fires ponúka elegantnú a príťažlivú kombináciu synth popu a dance-rocku s nečakanými prvkami shoegaze. Skupina vytvára veľký, chytľavý zvuk, ktorý je plný melódii, rytmov a refrénov, ktoré sú rovnako zábavné ako sú osviežujúce ( použité tropické bubny samozrejme neublížia). V niektorých skladbách síce znejú ako D.F.A. keby spolupracovali s Franz Ferdinand počas letného dňa, no Friendly Fires sú najpresvedčivejší a najzaujímavejší, keď zamerajú svoju energiu na pop. Zdá sa, že Friendly Fires sú ovplyvnení dream popom a čímkoľvek, čo práve letí v tanečnej hudbe. Netreba ich však za tieto inšpirácie zatracovať, skôr si to treba užiť.

Britský boy band JLS – skrátene Jack the Lad Swing – sú známi vďaka druhému miestu za víťazkou súťaže X Factor Alexandrou Burke v roku 2008. JLS v zložení Oritsé Williams, Aston Merrygold, Jonathan Gill a Marvin Humes sa dali dokopy v Londýne v roku 2007. Po súťaži X Factor, podpísali JLS zmluvu Epic Records a vydali debutový album, ktorý sa pohybuje striktne v hraniciach žánru neprekvapí, neohromí a nepoteší snáď nikoho okrem ich teen fanúšičiek. Pevne verím, že povestná motyka tento krát nevystrelí.

Keď počúvate Kasabian, je to akoby ste sa viezli po diaľnici medzi 60tymi a 90tymi rokmi a po ceste zbierali všetko dobré, čo sa dá nájsť. Predovšetkým však to, čo súvisí s gitarami, elektronikou a psychedéliou. Keď počúvate Kasabian, je to akoby sa miešala romantika dávno zašlých čias so siláckosťou cowboyov a ničivou silou terminátorov. Keď počúvate Kasabian, nestačíte sa čudovať. Skupina pochádzajúca z Leicestru sa dala dokopy v roku 1999. Ich zatiaľ posledný album West Ryder Pauper Lunatic Asylum, nazvaný podľa slávneho blázinca z 19teho storočia sa v mnohom vracia do zvuku 60-tych rokov. Zaznievajú tú inšpirácie neskorými The Beatles či rannými Pink Floyd. Z trojice doposiaľ vydaných albumov je West Ryder Pauper Lunatic Asylum asi najhitovejší. Nemusíte sa však báť. Pri počúvaní ktoréhokoľvek albumu Kasabian, budete mať neustále pocit, že niečo takéto ste síce už niekedy dávno počuli, ale toto je oveľa lepšie.

Celkom vulgárne, pre tých čo o Muse nemajú ani tušenie, sa ich zvuk dá označiť ako ideálne spojenie priamočiarej gitarovej surovosti Nirvany a vysokého vokálu na spôsob Radiohead, ku ktorým sa neodlúčiteľne pridáva zvuková veľkoleposť, až sa človeku nechce veriť, že za tým všetkým stoja len traja chlapíci. Celkom osobitnou kapitolou je pritom ich živé hranie, za ktoré dostávajú priemerne tri hudobné ceny ročne, už minimálne posledných päť rokov. Doposiaľ štvorica vydaných albumov bola štrnásteho septembra minulého roku rozšírená o dlho očakávanú novinku The Resistance (2009). Odkedy Muse pôsobia na hudobnej scéne, stihli si sami pre seba osídliť teplé miestečko, z ktorého sa na zvyšok aktuálnych gitaroviek môžu ako jedni z mála pozerať s nádychom originality a pocitom, že oni na každom svojom albume aspoň tri dobré single priniesli doposiaľ vždy. A čo vy?